Manžel alebo otec - matka alebo manželka? Vo svojich partneroch hľadáme lásku rodičov

Keď zatvoríme oči a pomyslíme na lásku, často si predstavujeme bezpečný prístav, kde nás niekto bezpodmienečne prijíma, chápe a odpúšťa nám aj tie najväčšie chyby. No čo ak tieto túžby nie sú len o láske k partnerovi, ale o hlboko zakorenených potrebách, ktoré siahajú až do nášho detstva?

Vzorce rodič-dieťa a ich odtlačok v našich vzťahoch

Vzorce, ktoré si nesieme zo vzťahu s rodičmi, ovplyvňujú naše partnerstvá viac, než si často uvedomujeme. Upozornila na to expertka na toxické vzťahy Bronislava Švrčková. Pre agentúru SITA vysvetlila, prečo hľadáme v partneroch rodičov, ako to rozpoznať a ako sa od týchto vzorcov oslobodiť, aby sme mohli milovať slobodnejšie a autentickejšie.

„Vzťah s rodičmi je prvým zrkadlom, v ktorom sa učíme, čo znamená láska, bezpečie či odmietnutie. To, ako nás rodičia milovali, kritizovali, podporovali alebo zanedbávali, formuje naše podvedomé očakávania od vzťahov,“ vysvetlila odborníčka.

Tieto vzorce sa stávajú akýmsi „návodom“ na lásku, ktorý si nesieme do dospelosti. „Napríklad, ak sme vyrastali s rodičom, ktorý bol prísny a nedostupný, môžeme podvedome vyhľadávať partnerov, ktorí sú emocionálne chladní, pretože nám to pripadá známe, hoci nie vždy príjemné. Naopak, ak nás rodič rozmaznával, môžeme hľadať partnera, ktorý nám poskytne podobnú bezpodmienečnú starostlivosť,“ doplnila Švrčková.

Odtlačok, ktorý si nesieme z detstva

Expertka na toxické vzťahy priblížila, že v psychológii sa hovorí o imprintingu – odtlačku, ktorý si nesieme z detstva. Tento odtlačok ovplyvňuje tri kľúčové oblasti – emocionálne potreby, spôsoby komunikácie a riešenie konfliktov.

Švrčková v súvislosti s emocionálnymi potrebami spresnila, že ak sme v detstve nedostávali dostatok lásky či pozornosti, môžeme hľadať partnera, ktorý tieto potreby „napraví“. „Ak sme boli zvyknutí na kritiku alebo ticho, môžeme si vybrať partnera, ktorý komunikuje podobne, alebo naopak, niekoho, kto je úplne opačný, aby sme kompenzovali minulosť,“ doplnila expertka.

Ako ďalej vysvetlila, ak sme boli v detstve zvyknutí, že v konflikte jeden z rodičov vždy ustúpil, tak si to môžeme preniesť do vzťahu a podvedome tak očakávať, že partner urobí to isté. „Tieto vzorce nie sú náhodné. Naše podvedomie hľadá to, čo je známe, pretože známe znamená bezpečné – aj keď je to paradoxne nezdravé. Preto si často vyberáme partnerov, ktorí nám pripomínajú rodičov, hoci si to neuvedomujeme,“ doplnila Švrčková.

Prečo od partnera očakávame rodičovskú lásku?

Túžba po bezpodmienečnom prijatí, automatickom odpúšťaní či nekonečnom pochopení je podľa slov odborníčky síce prirodzená, no v partnerstve môže byť problematická.

„Tieto očakávania často pramenia z nenaplnených potrieb z detstva. Ak sme napríklad vyrastali s rodičom, ktorý nás podmienečne miloval – iba keď sme boli „dobrí“ – môžeme od partnera očakávať, že nám dá lásku bez podmienok, akú sme nikdy nedostali. Alebo, ak sme zažili zanedbávanie, môžeme hľadať partnera, ktorý nám poskytne neustálu pozornosť a starostlivosť, akoby nahrádzal rodiča,“ uviedla odborníčka.

Ako vysvetlila, ide o jav známy ako projekcia. Znamená to, že na partnera prenášame rolu, ktorú by mal plniť rodič a partner sa tak stáva akýmsi „záchrancom“ alebo „opatrovateľom“. To je však podľa odborníčky nefér voči obom stranám. „Partnerstvo je vzťah rovnocenných dospelých, zatiaľ čo vzťah rodič-dieťa je asymetrický – rodič dáva lásku bez očakávania reciprocity. Keď od partnera vyžadujeme, aby odpúšťal „neodpustiteľné“ alebo nás bezvýhradne podporoval, žiadame ho, aby prekročil hranice zdravého vzťahu a stal sa rodičom namiesto partnera,“ doplnila Švrčková.

Ako rozpoznať projekciu vo vzťahu?

Rozpoznať, že projektujeme rodičovské vzorce na partnera, je náročné, no možné. Expertka na toxické vzťahy Bronislava Švrčková vymenovala niekoľko náznakov, ktoré by mohli pomôcť.

Prehnané očakávania: Cítite, že partner musí vždy chápať vaše pocity bez slov, alebo očakávate, že vás bude bezpodmienečne podporovať, aj keď robíte chyby?

Intenzívne reakcie: Vyvolávajú vo vás malé konflikty s partnerom neprimerané emócie, ako strach z odmietnutia alebo hlboký smútok, ktoré pripomínajú pocity z detstva?

Opakovanie vzorcov: Všímate si, že váš partner má podobné správanie alebo vlastnosti ako váš rodič – či už pozitívne, alebo negatívne? Napríklad, ak vás rodič často kritizoval, priťahujú vás partneri, ktorí sú kritickí?

Pocit bezmocnosti: Cítite sa vo vzťahu ako dieťa, ktoré hľadá schválenie alebo bezpečie, namiesto toho, aby ste boli rovnocenným partnerom?

Naopak, rozpoznať, že partner projektuje svoje vzorce na vás, je často jednoduchšie, pretože vidíme ich správanie zvonka. „Partner od vás napríklad očakáva, že budete vždy k dispozícii, budete ho „zachraňovať“ alebo preberať zodpovednosť za jeho emócie. Reaguje prehnane na vaše hranice alebo nesúhlas, akoby ste ho odmietli ako rodič. Porovnáva vás s rodičom alebo spomína minulé zranenia z detstva, ktoré prenáša do vášho vzťahu,“ vymenovala expertka.

Ako vystúpiť z role dieťaťa?

Prekonanie týchto vzorcov si podľa odborníčky vyžaduje uvedomenie, odvahu a prácu na sebe. Tu sú kroky, ako začať:

Sebareflexia: Začnite si všímať svoje emócie a reakcie vo vzťahu. Pýtajte sa: „Prečo sa cítim takto? Pripomína mi to niečo z detstva?“ Vedenie denníka vám môže pomôcť odhaliť vzorce.

Pochopenie potrieb: Identifikujte, aké potreby ste nedostali naplnené v detstve. Napríklad túžbu po bezpodmienečnej láske. Namiesto hľadania týchto potrieb u partnera sa zamerajte na ich naplnenie sami – cez sebalásku, psychoterapiu alebo podporné vzťahy s priateľmi.

Stanovenie hraníc: Naučte sa, kde končí rola partnera a začína rola „dieťaťa“. Partner nie je povinný liečiť vaše rany z detstva. Hranice vám pomôžu ostať v rovnocennom vzťahu – napríklad, namiesto očakávania automatického odpustenia sa zamerajte na spoločné riešenie problémov.

Asertívna komunikácia: Vyjadrujte svoje potreby jasne a priamo, bez očakávania, že partner ich „uhádne“. Používajte „ja“-výroky, ako: „Cítim sa zranený, keď…“ namiesto obviňovania.

Práca s psychoterapeutom: Terapia, najmä psychodynamická alebo kognitívno-behaviorálna, vám môže pomôcť odhaliť a prepracovať hlboké vzorce z detstva.

Sebaúcta a sebaláska: Budujte si zdravé sebavedomie. Pripomínajte si, že vaša hodnota nezávisí od schválenia partnera, ale od vás samých.

Dá sa úplne oslobodiť od vzorcov z detstva?

Úplné oslobodenie od vzorcov z detstva je podľa slov expertky na toxické vzťahy náročné. „Tieto vzorce sú hlboko zakorenené v našom podvedomí. No nemusíme sa ich úplne zbaviť – stačí, ak ich rozpoznáme a naučíme sa s nimi pracovať. Oslobodenie neznamená vymazať minulosť, ale dať si slobodu vybrať si, ako budeme konať dnes. Môžeme si vybrať partnerov, ktorí nás rešpektujú, a vzťahy, ktoré sú založené na rovnosti, nie na napĺňaní starých rán,“ uzavrela Švrčková.