BARCELONA 28. júla (WEBNOVINY) – V závere marca po siedmom titule majsterky Slovenska v Dudinciach tvrdila, že v Barcelone chce dosiahnuť nejaký dobrý výsledok. Inak vraj nemá šancu ostať vo vrcholovom športe. „Ôsma priečka by pre mňa vyriešila mnoho vecí, opäť by som mala adekvátne podmienky na prípravu,“ uvažovala vtedy nahlas. Osud sa však so šurianskou chodkyňou, ktorá žije väčšinu roka v Írsku so svojím priateľom, tiež chodcom Jamiem Costinom, kruto zahral. Zradil ju žalúdok. Namiesto boja o popredné priečky zišla predčasne z trate medzi 8. a 9. kilometrom.
„Určite je to pre mňa sklamanie. Na tréningoch vyzerala moja forma veľmi dobre. Najmä záver prípravy v Španielsku bol až prekvapujúco dobrý. Hovorí sa mi teraz ťažko. Nachystaná som bola, strašne ma mrzí, čo sa stalo,“ vravela so slzami v očiach Zuzana Malíková krátko po tom, ako jej zdravotníci po približne štvrťhodinovom pozorovaní a kontrolnom vyšetrení v lekárskom stane dovolili odísť.
Slovenská rekordérka, ktorá obhajovala 13. miesto z Göteborgu 2006, sa prvých päť kilometrov ako-tak držala, šliapala v tempe 4:40 až 4:45 min na kilometer. V cieli deviateho 1000-metrového okruhu v barcelonskom parku Ciutadella ju už počítač nezaevidoval.
„Žalúdok ma bolel vlastne od začiatku. Už pred pretekmi som trochu zvracala a hneď od štartu som cítila neustále bolesť. Aj som sa v jednom okamihu zastavila, dostala som čosi zo žalúdka von a snažila som sa potom dostať sa do tempa, ale jednoducho to nešlo. Bolesť žalúdka sa stupňovala a musela som skončiť,“ opisovala svoju barcelonskú „tortúru“ Malíková.
Priznala, že takéto problémy už mala aj v minulosti a lekári naznačovali možnú gastritídu. Teraz mohla byť príčinou jej ťažkostí aj strava. „Počula som, že niečo so žalúdkom malo aj niekoľko členov írskej výpravy,“ poznamenala slovenská chodkyňa. Predsedníčka Slovenského atletického zväzu (SAZ) Mária Mračnová, ktorá sa rovnako ako v utorok aj teraz prišla pozrieť na vystúpenie chodcov, tiež naznačila, že v pozadí Malíkovej problému by mohlo byť aj hotelové jedlo: „Nie je pripravené najlepšie, veľmi nám nechutí. Používajú iné koreniny, ako u nás. Na to sa už sťažovali viacerí.“
Ďalšia chodecká kariéra Zuzany Malíkovej je neistá. Bez solídneho barcelonského výsledku nemá možnosť získať adekvátne podmienky na prípravu. A robiť vrcholovú atletiku popri práci ako tento rok v zime, keď 30 hodín týždenne pracovala v kaviarni v Dubline, je naozaj nemožné. Po Dudinciach tvrdila, že chôdza ju baví a a nemieni končiť, lebo ešte neukázala všetko, čo sa v nej skrýva. Po barcelonskej dvadsiatke na priamu otázku, čo bude ďalej, zatiaľ pomedzi slzy a hrču v hrdle ešte nedokázala dať odpoveď. V najbližších týždňoch však bude táto otázka určite témou jej rozhovorov s najbližšími.
SITA