BRATISLAVA 28. apríla (WEBNOVINY) – Hokejoví majstri sveta z Göteborgu 2002 sa po desiatich rokoch stretli opäť v Bratislave.
Na spoločnom obede sa zišli 19 hráči z majstrovského kádra a ďalší členovia realizačného tímu, chýbali len Michal Handzuš, Ľuboš Bartečko, Róbert Petrovický, Ladislav Nagy, Ján Lašák, Miroslav Šimonovič a Jozef Stümpel.
Aktéri zlatého šampionátu v Göteborgu sa následne presunuli na Zimný štadión Ondreja Nepelu, kde absolvovali autogramiádu s fanúšikmi a následne si pozreli súboj Škoda Cupu medzi Slovenskom a Nemeckom. Slováci 11. mája 2002 zdolali vo finále Rusko 4:3.
Bondra: Nežijem v minulosti
„Na šampionát 2002 si spomínam, akoby to bolo včera. Väčšina z chalanov hrá ešte dnes hokej. Vtedy sme mali mladé mužstvo, teda až na mňa,“ začal svoje rozprávanie autor zlatého gólu vo finále do siete Ruska Peter Bondra.
„Bolo super, že sme sa mohli stretnúť po takom čase. Niektorých som videl naposledy asi na námestí pri oslavách v Bratislave po návrate. Verím, že sa v budúcnosti opäť stretneme.“
Odchovanec popradského hokeja si šampionát 2002 pripomína iba občas, väčšinou mu to pripomenú novinári a fanúšikovia.
„Nežijem v minulosti, ale snažím sa pozerať do budúcnosti. Robil som nedávno rozhovor pre kanadskú televíziu, tak som si pripomenul fragmenty zo šampionátu. Vtedy som si spomenul na niekoľko vecí,“ doplnil Bondra.
Višňovský: Celý šampionát bol perfektný
Vo finále dal jeden zo štyroch gólov do ruskej siete aj Ľubomír Višňovský.
V súčasnosti obranca Anaheimu prišiel vtedy na šampionát z Los Angeles spoločne so Žigmundom Pálffym a Jozefom Stümpelom. Práve vďaka Višňovskému vtedy pricestoval do Švédska aj Pálffy.
„Žiga som prehováral ja. Cítil sa byť unavený. Vravel som mu, že ideme priamo na šampionát a že dva týždne navyše ho nezabijú. Napokon povedal, že ideme. Bolo super, že napokon prišiel. Bol pri všetkom, bol strojom na góly a ťahal nás,“ prezradil podrobnosti Višňovský.
V Göteborgu sa v slovenskom drese zišla skvelá partia. Hráči ťahali za jeden koniec povrazu.
„Celý šampionát bol perfektný. Všetko sa začalo výhrou nad Kanadou. Úžasná bola posledná sekunda finálového zápasu, keď bolo buly v našej tretine a ja som už vtedy vedel, že to Rusi už nestihnú. Úžasný bol aj návrat domov, prijatie v Bratislave bolo to nezabudnuteľné. Sú to jedny z najkrajších momentov v mojom živote. Samozrejme, že rodinné veci nahradia aj hokejové,“ spomínal Višňovský.
Podľa odchovanca topoľčianskeho hokeja bola práve dobrá partia kľúčom k úspechu. „Veľa tímov má dobrých hráčov. Aj v poslednej sezóne v Anaheime sme mali v kádri dobré mená, ale nevedeli sme to predať na ľade. V reprezentácii sa vždy stretla super partia, skvelý kolektív a bolo to cítiť aj na ľade,“ pridal postreh Višňovský.
Lintner: Mali sme aj šťastie
Semifinálový rozstrel samostatných nájazdov na MS 2002 v Göteborgu s domácim Švédskom je spätý najmä s menami Ján Lašák, Richard Lintner a Žigmund Pálffy.
Pamätná je najmä veľká radosť Lintnera po tom, čo definitívne pečatil slovenský postup do finále.
„Pre väčšinu z nás to bol najvýznamnejší úspech v reprezentácii i v kariére. Je fajn, že sme sa takto mohli stretnúť a mohli sme sa porozprávať a zaspomínať si. Som rád, že som bol súčasťou tohto tímu. Spojili sa pri jeho tvorbe viaceré okolnosti, boli v ňom fantastickí hráči a mali sme aj potrebné športové šťastie,“ zaspomínal si Lintner.
Filc: Zopakovať tento úspech je zložitejšie
Medzi strojcov úspechu patrí aj tréner Ján Filc, ktorý mužstvo poskladal. Na sobotňajšom stretnutí na jeho prste nechýbal zlatý majstrovský prsteň, ktorý nosí na významných spoločenských udalostiach.
„Na majstrovstvá sveta si spomeniem vždy, keď mi to niekto pripomenie z médií alebo sa stretnem s chlapcami z tohto úžasného tímu. Spomínam si na to ako na niečo, čo postavilo Slovensko na nohy. Pri úspechu sa spojili v dobrú vec viaceré okolnosti a podmienky. V tomto prostredí sa nám podarilo dotiahnuť turnaj do víťazného konca. V súčasnosti je zopakovať tento úspech zložitejšie, keďže počet hráčov najvyššej kvality z pohľadu svetového hokeja u nás už nie je najvyšší a potom je problém poskladať tím. Pred desiatimi rokmi sme mali pomerne mladé mužstvo,“ uviedol Ján Filc.
Bývalý reprezentačný kormidelník má na úspech iba príjemné spomienky a vždy sa mu pri nich vybavia aj emócie s ním spojené.
„Či to človek chce alebo nechce, emócie sú vždy. Zábery z finále, z príletu na letisko, z prijatia na námestí sa bez mrazenia na chrbte nedajú pozerať. Myslím si, že aj o ďalších desať rokov to bude rovnaké,“ doplnil Ján Filc.
