BUDAPEŠŤ 22. novembra (WEBNOVINY) – Súčasná situácia a prípad Olivéra Boldoghyho sú podľa slovenského rezortu diplomacie dôsledkom neštandardnej úpravy štátneho občianstva Maďarskej republiky.
To je prideľované na etnickom základe, bez skutočnej väzby občana s daným štátom, uvádza sa v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí.
Maďarská vláda v utorok odsúdila konanie slovenských úradov, ktoré odobrali občianstvo podnikateľovi maďarského pôvodu žijúcemu na Slovensku. Odobratie občianstva Olivérovi Boldoghymu umožnil zákon, podľa ktorého osoba po prijatí občianstva inej krajiny príde o to slovenské.
Budapešť však označila konanie Bratislavy voči Boldoghymu za „neakceptovateľné“ a je pripravená podnikateľovi všemožne pomôcť. V reakcii na tieto informácie si ministerstvo zahraničných vecí predvolalo slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa.
„Princíp zániku štátneho občianstva dobrovoľným nadobudnutím ďalšieho občianstva nie je v rozpore s európskymi normami a hodnotami, naopak, predpokladá ho i Európsky dohovor o občianstve a obsahuje ho i príslušná legislatíva viacerých členských krajín Európskej únie,“ reaguje náš rezort diplomacie s tým, že Slovenská republika má záujem a od počiatku sa usilovala vyriešiť problém dvojakého štátneho občianstva bilaterálnym dialógom.
Vo februári sme maďarskej strane odovzdali návrh slovensko–maďarskej dohody, ktorá by upravovala spôsob udeľovania dvojakého občianstva v súlade s uznávanými princípmi medzinárodného práva. Po viacerých urgenciách maďarská strana akceptovala slovenský návrh na rokovania v dohodnutom formáte, ktoré by sa mali uskutočniť 14. decembra.
„Sme presvedčení, že v budovaní slovensko-maďarských vzťahov budeme úspešní len vtedy, ak budú postavené na vzájomnej dôvere a rešpektovaní medzinárodných noriem a štandardov. Máme záujem o to, aby občania Slovenskej republiky všetkých národností mali a využívali všetky podmienky k plnohodnotnému rozvoju, napĺňaniu svojich potrieb, zachovaniu svojej identity tak, aby Slovensko bolo vlasťou všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť. Tento záujem je naďalej trvalý a nespochybniteľný,“ uzavreli z tlačového odboru.