BRUSEL 6. októbra (WEBNOVINY) – Európska únia sa obáva, že jedovatý bahnistý odpad, ktorý unikol do okolia po pretrhnutí hrádze na západe Maďarska, môže ohroziť okrem tejto krajiny aj ďalšie európske štáty a stať sa pohromou pre celý kontinent. Problémom by mohlo byť hlavne to, ak sa splodiny, ktoré sú obsiahnuté v uniknutom červenkastom bahne, dostanú do Dunaja.
Druhá najdlhšia európska rieka ešte po ceste z Maďarska do Čierneho mora preteká cez Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Ukrajinu a Moldavsko. „Sme znepokojení, bojíme sa nielen o životné prostredie v Maďarsku, ale aj toho, že by to mohlo prekročiť hranice,“ vyhlásil Joe Hennon, hovorca eurokomisára pre vedu a výskum Janeza Potočnika.
V Maďarsku v stredu v plnom prúde pokračujú záchranné práce po pondelňajšom pretrhnutí sa hrádze s jedovatým bahnistým odpadom, ktorý zaplavil viacero obcí a šíri sa stále ďalej. Nešťastie si zatiaľ vyžiadalo štyri životy, ďalších šesť starších ľudí je stále nezvestných a záchranári predpokladajú, že sú pochovaní pod nánosom jedovatého bahna. Všetci sú z obce Kolontár, ktorá bola nešťastím najviac postihnutá – v pondelok na ňu zaútočila až dva metre vysoká vlna červeného bahna a odniesla autá a nábytky až niekoľko kilometrov za dedinu. Aj všetky štyri obete – staršia žena, 35-ročný muž a dve malé deti – pochádzajú z tejto obce.
Ako v stredu ráno informoval šéf krízového štábu Jenö Lasztovicza, záchranári a technici sa pokúšajú všemožne zastaviť šírenie bahnistého odpadu, ktorý už prenikol do niektorých menších vodných tokov. Zásadnou úlohou je pre nich teraz nedopustiť, aby sa odpadové materiály, ktoré spôsobujú pri kontakte s pokožkou popáleniny a zranili už okolo sto ľudí, dostali do Dunaja a jeho prítokov. Do rieky Marcal, ktorá je už čiastočne kontaminovaná, tak sypú vápno a umelé hnojivá.
Inžinieri si zatiaľ nevedia rady, ako najlepšie naložiť s odpadom a zabezpečiť, aby sa ním nekontaminovali ďalšie územia. Podľa Lasztoviczu padol už aj návrh, aby sa tečúci odpad odklonil na niektoré veľké pole a nechal naň prúdiť, pričom na poli by sa neustále vymieňala pôda.
SITA/AP