TRENČÍN 3. mája (WEBNOVINY) – Spomienková slávnosť pri príležitosti 93. výročie tragického úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika sa bude konať vo štvrtok 3. mája pri mohyle na vrchu Bradlo v Myjavskom okrese.
Nad podujatím prevzal záštitu predsedu vlády Roberta Fica.
Ako informoval hovorca Myjavy Marek Hrin, program sa začne o 17:00 omšou v evanjelickom chráme Božom v Košariskách, nasledovať bude návšteva Múzea M. R. Štefánika.
Fakľový sprievod sa o 18:30 pohne z Košarísk smerom na Bradlo, kde spomienka vyvrcholí slávnostným zapálením vatier na mohyle.
Súčasťou podujatia sú aj sprievodné akcie. V piatok 4. mája to bude hviezdicový pochod na Bradlo a v sobotu 12. mája IV. Štefánikova spomienková jazda. Pre návštevníkov spomienkového podujatia je zabezpečená aj kyvadlová doprava.
Štefánik je viac symbol ako historická osobnosť
Generál Milan Rastislav Štefánik
Štefánik prišiel o život 4. mája 1919 pri leteckom nešťastí v Ivanke pri Dunaji. Štefánik bol generál francúzskej armády, jedna z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín.
Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách v národne uvedomelej rodine evanjelického farára ako šieste z 12 detí. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Univerzite Karlovej v Prahe.
Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži. V r. 1912 získal francúzske občianstvo. V r. 1914-18 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s Tomášom Garrigue Masarykom a Edvardom Benešom hlavným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného československého štátu.
Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 ministrom vojny.
Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, pri ktorom zahynuli generál M. R. Štefánik, pilot Gabriele Aggiusti, poručík Giotto Mancinelli Scotti a seržant Umberto Merlini, ostali dosiaľ nevyjasnené.
Na Bradle nad Brezovou pod Bradlom 4. mája 1924 položili základný kameň mohyly generála. Autorom pamätníka bol architekt Dušan Jurkovič v spolupráci so staviteľom Janom Paclom. Pri stavbe sa použilo 194 vagónov travertínu. Mohyla bola odhalená 23. septembra 1928, Jurkovič v r. 1933 za ňu získal Veľkú Katzovu cenu.
V pripomínaní jeho pamiatky sa zjednotia evanjelici, katolíci aj ateisti, národovci i čechoslovakisti. Pre jedných je podľa historika hrdinom boja za národnú slobodu, pre druhých bojovníkom za ČSR.
Veľkej úcty sa Štefánikovi dostalo v 1. ČSR ako jej spoluzakladateľovi, ale podľa Lacka aj na Slovensku ako bojovníkovi proti boľševizmu, a tiež v povojnovej ČSR.
„Dôvodom dlhoročnej a všeobecnej akceptácie bola okrem nesporných zásluh z exilu najmä jeho predčasná a neprirodzená smrť. Ľudia na Slovensku o ňom v roku 1918 prakticky nič nevedeli a kontroverzie nestihol vyvolať už preto, že zomrel pred tým, ako stihol vystúpiť z lietadla a vkročiť do nepokojnej domácej politiky,“ uviedol Lacko.
Jeho smrť podnes vyvoláva diskusie
Ak Štefánik ako symbol podľa historika zjednocuje, jeho smrť podnes vyvoláva
diskusie. „Hoci najčastejšie sa spomína nehoda, s istotou sa nepotvrdila žiadna z rozličných verzií. Faktom ostáva, že dvaja najsilnejší muži 1. ČSR, Masaryk a Beneš, nemali tohto veľkého Slováka práve v láske. Stačí pozrieť na funkciu, ktorú Štefánik v oslobodenej republike dostal – kreslo ministra vojny – v čase, keď sa vojna už skončila,“ zdôraznil Lacko.
Komunistický režim po roku 1948 pamiatku Štefánika podľa historika nekompromisne potieral. Z námestí boli odstránené jeho sochy, jeho meno muselo opustiť ulice i školy. „Krátkou výnimkou bol len rok 1968, keď spontánna a mohutná celonárodná púť na Bradlo ukázala, že ani dvadsaťročná nenávistná kampaň voči tejto osobnosti nedokázala jej pamiatku zo srdca národa vytrieť,“ dodal.
