Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vypísal referendum o zmenách ústavy, ktoré by mu umožnili upevniť si moc. Referendum sa uskutoční 27. februára.
Zmeny zahŕňajú obmedzenie pôsobenia prezidenta len na dve päťročné obdobia. To však vstúpi do platnosti až, keď sa ujme moci „novozvolený prezident“, čo dáva Lukašenkovi, ktorý je na čele Bieloruska od roku 1994, príležitosť ešte sa dvakrát zúčastniť na voľbách po ukončení jeho súčasného funkčného obdobia, ktoré sa končí v roku 2025.
Nové právomoci pre ľudové zhromaždenie
Úpravy tiež dávajú nové právomoci Celobieloruskému ľudovému zhromaždeniu – orgánu, ktorý nominálne zastupuje širokú škálu bieloruskej spoločnosti, ale v minulosti pozostával prevažne z vládnych úradníkov a podporovateľov. Zhromaždenie by fungovalo súbežne s parlamentom, pričom prezident by sa automaticky stal členom a ostatní delegáti by ho mohli zvoliť za jeho predsedu.
Marcinková: Európska rada musí Lukašenkovi vyslať jasný signál o tom, že jeho režim využíva bezbranných ľudí
Malo by právomoci vytyčovať politické smernice, navrhovať zákony, navrhovať ústavné zmeny, voliť členov ústrednej volebnej komisie a sudcov najvyšších súdov krajiny, ale aj posielať vojakov do zahraničia a zosadiť prezidenta, ak by vyšlo najavo, že porušuje ústavu, spáchal velezradu alebo iný veľký trestný čin.
Klauzuly o neutralite a nenukleárnom statuse
Zmeny ústavy tiež rušia klauzuly o neutralite a nenukleárnom statuse Bieloruska. Lukašenko sa totiž ponúkol, že umožní Rusku umiestnenie jadrových zbraní v jeho krajine, ak Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) presunie americké atómové bomby z Nemecka do východnej Európy.
Rusko posiela svojich vojakov z východu na cvičenie do Bieloruska, rastú obavy z invázie na Ukrajinu
Po prezidentských voľbách v auguste 2020, ktoré opozícia a Západ považujú za podvod, sa v Bielorusku niekoľko mesiacov konali bezprecedentné masové protesty. Na tie Lukašenko zareagoval brutálnym zásahom voči demonštrantom, ktorý vyústil do viac ako 35-tisíc zatknutých, tisícok zbitých a mnohých ďalších ľudí prinútených opustiť krajinu. Navrhované zmeny ústavy vznikli v tomto nepokojnom čase.
Zneplatnenie hlasovacích lístkov
Opozičná líderka Sviatlana Cichanovská, ktorá kandidovala proti Lukašenkovi a následne utiekla do exilu, sa pre agentúru AP vyjadrila, že podporovatelia opozície označia všetky možnosti na hlasovacích lístkoch, aby ich zneplatnili. Schválenie zmien si vyžaduje 50-percentnú podporu a 50-percentnú účasť voličov.