BRATISLAVA 29. júla (WEBNOVINY) – Súčasný stav v stavebníctve podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Zsolta Lukáča charakterizuje najmä postupné znižovanie zamestnanosti zatiaľ po nevyhnutne udržateľnú hranicu. „Môže to čiastočne znamenať zefektívnenie výstavby, avšak pri takomto stave, pokiaľ by produkcia v dohľadnom čase nezačala vzostupovať, hrozí kolaps nielen malým firmám a živnostníkom, ale aj ohrozenie stredných a väčších podnikov,“ povedal prezident ZSPS.
Indikátor dôvery v stavebníctve sa v júli oproti júnu znížil o 7,5 na -45 percentuálnych bodov a je 23 bodov pod úrovňou dlhodobého priemeru. Podľa Štatistického úradu SR jeho vývoj ovplyvnilo predovšetkým očakávané znižovanie zamestnanosti v nasledujúcich troch mesiacoch. Ako povedal prezident Zväzu stavebných podnikateľov Zsolta Lukáča, tieto výsledky nasvedčujú, že v sektore panuje neistota a je to oneskorená jednoznačná reakcia krízového vývoja v stavebníctve.
Trend stavebnej aktivity za posledné tri mesiace sa v porovnaní s júnom znížil o 5 na -11 percentuálnych bodov, keď nižšiu stavebnú aktivitu zaznamenalo 9% respondentov, 71% ju hodnotilo ako nezmenenú a zvýšenie zaznamenalo 20% podnikov. Podľa Zsolta Lukáča, vývoj stavebníctva v tomto roku ohrozuje nedostatok zákazok, čo sa prejavuje aj v jednotlivých firmách a to prípravou na znižovanie zamestnanosti.
Hodnotenie súčasnej úrovne dopytu po stavebnej produkcii sa znížilo len mierne (o 1 bod) na -52 bodov. Úroveň dopytu považovalo za nedostatočnú 49% respondentov, ako dostatočnú ju hodnotila polovica respondentov a 1% podnikov pokladá súčasnú úroveň dopytu za viac ako dostatočnú. Medzi najvýraznejšie faktory obmedzujúce v súčasnosti rast stavebnej produkcie zaradilo 49% respondentov nedostatočný dopyt po stavebnej produkcii a 34% finančné obmedzenia. Respondenti ďalej uvádzajú ako výraznú bariéru dlhé doby splatnosti faktúr, platobnú nedisciplinovanosť odberateľov a z toho vznikajúcu druhotnú platobnú neschopnosť, tiež útlm v pozemnom staviteľstve, konkurenciu, nepružnosť v čerpaní prostriedkov z EÚ fondov, náročné požiadavky investorov na záruky (vysoké zádržné, garančné), hospodársku krízu a iné. Bariéry rastu v súčasnosti nepociťuje 6% podnikov.
Respondenti v najbližších troch mesiacoch očakávajú zníženie zamestnanosti, konjunkturálne saldo počtu zamestnancov sa v porovnaní s júnovou hodnotou znížilo o 14 na -38 percentuálnych bodov. Zníženie počtu zamestnancov očakáva 30% respondentov (z podnikov s 500 a viac zamestnancami až tri štvrtiny), 63% o zmenách v nasledujúcom období neuvažuje a s ďalším zvyšovaním zamestnanosti počíta 7% respondentov.
Konjunkturálne saldo očakávaných cien stavebnej produkcie v nasledujúcich troch mesiacoch sa v porovnaní s júnovým hodnotením zvýšilo o 2 na 3 percentuálne body. Zvyšovanie cien predpokladá 18% respondentov, z nich 3% očakávajú rýchlejší rast cien, 13% predpokladá rovnaké tempo rastu ako v predchádzajúcom období a 2% počítajú s jeho spomalením. So zmenami cien neuvažuje 71% podnikov a zvyšovanie cien predpokladá 11% respondentov.
Hodnotenie ekonomickej situácie podnikov v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa zhoršilo, konjunkturálne saldo kleslo o 7 na -21 percentuálnych bodov. Zhoršenie situácie očakáva 26% respondentov (z podnikov vykonávajúcich inžinierske stavby 40%), zmeny vo vývoji nepredpokladá 58% a ďalšie zlepšovanie očakáva 16% podnikov.
Podľa predpokladov respondentov v porovnaní s minulým hodnotením sa stavebná aktivita v nasledujúcich troch mesiacoch znovu zníži, konjunkturálne saldo kleslo o 5 na -18 percentuálnych bodov. Nižšiu stavebnú aktivitu očakáva 19% respondentov, so stabilizáciou na súčasnej úrovni počíta 61% a ďalšie zvyšovanie stavebnej aktivity predpokladá 20% podnikov (z podnikov vykonávajúcich bytové stavby 44%).
Na základe objednávok majú firmy zabezpečenú prácu v priemere na 7 mesiacov. Najvyššiu zásobu práce majú podniky s 500 a viac zamestnancami (na 9,5 mesiacov), z hľadiska výrobného zamerania podniky vykonávajúce inžinierske stavby, opravy a údržbu (na 9,3 mesiacov) a z územného hľadiska majú najviac zabezpečenú prácu podniky so sídlom v Trenčianskom (na 8,8) a Bratislavskom kraji (na 8,4 mesiacov).
SITA