BRATISLAVA 3. septembra (WEBNOVINY) – V Bratislave tento víkend ožíva pešia zóna Starého Mesta, kam Dni majstrov ÚĽUV priviedli viac ako 250 remeselníkov a stovky ľudových umelcov.
Hviezdoslavovo námestie je symbolicky rozdelené do troch častí – východ, stred a západ Slovenska – podľa pôvodu remeselníkov.
Atmosféru každej z nich dotvára autentický spev, nárečie i kroj. V časti námestia patriacej remeselníkom z východného Slovensku má svoj stánok aj pani Janka z Humenného, ktorá maľuje na sklo už 19 rokov. Je v rodine prvá, ktorá sa tomuto remeslu venuje, ale dve z jej troch detí idú v jej šľapajach.
Pani Janka používa temperové farby a tabuľové sklo. Výroba obrázku jej trvá zväčša jeden deň. Podľa Janky sa tomuto remeslu na Slovensku zatiaľ darí, o obrázky je záujem. Ona svoje predáva a ako povedala, dá sa z ich predaja “s odretými ušami” vyžiť.
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Expert na valašky
Stánok pána Štefana z Detvy možno nájsť v strednej časti námestia a okoloidúcich zaujme krásne vyrezávanými valaškami. Štefan sa ich výrobe začal venovať, keď mal 35 rokov, dnes má 70. Ako povedal, pri učení sa remeslu mu najviac pomohla jeho vlastná pevná vôľa a chuť valašku vyrobiť. Valašky zväčša predáva, ale mnohé z nich aj podaruje. Výroba väčšej valašky mu trvá zhruba dva týždne a ako povedal, najvhodnejšie je na tento účel ovocné drevo ako hruška, jabloň, čerešňa či slivka.
Pani Milka z Malých Levárov vyrába vianočné ozdoby zo slamy a jej stánok sa nachádza v časti námestia venovanej západnému Slovensku.
Výroba jednej ozdoby jej trvá zhruba hodinu. Svoje výrobky predáva napríklad ÚĽUV-u, ale ako povedala, robí to skôr pre radosť, vyžiť by sa z toho nedalo.
Na podujatí možno stretnúť aj viacero malých remeselníkov. Napríklad jedenásťročná Izabela z Trenčianskeho kraja začala vyrábať šperky pred troma rokmi, keď išla s otcom na jarmok a tam sa jej šperkárstvo zapáčilo Jej šperky sú z drôtu, a z gorálok.
Čipkované Slovensko
Primaciálne námestie sa počas festivalu premenilo na Čipkované Slovensko. Približne 80 čipkárok z celej krajiny vo veku od 10 do 70 rokov tu predvádza výrobu rozličných druhov čipiek. Súčasťou celého programu je aj Folkkorzo, na ktorom je možné len v týchto dňoch stretnúť ľudí v tradičných krojoch z celého Slovenska. Deti sa môžu zúčastniť na Škole remesiel na nádvorí Primaciálneho paláca, kde si môžu vyskúšať rôzne remeselné techniky ako prácu s drevom, drôtom, prútím alebo hlinou. Novinkou 21. ročníka podujatia je Gastronomický dvor, ktorý ponúka špeciality tradičnej slovenskej kuchyne.
Na Hlavnom námestí možno cez víkend vidieť viac ako dve desiatky najlepších hudobných a tanečných súborov s autentickým aj experimentálnym spracovaním folklóru, napríklad SĽUK, Muzička, Technik, Trnky, Ifjú Szivek, Vienok, Prvosienka, Magdalénka, Čunovský kŕdeľ, Divadlo Clipperton, autentické folklórne skupiny, ale aj modernejšie formy spracovania ľudového folklóru ako Všetečníci, Pacora, Partia, Credance a Lakatoš a REV. K dispozícii je aj škola tanca.
Festival slávnostne ukončí v nedeľu večer Lúčnica s predstavením Mladosť a krása. Heslom 21. Ročníka Dní majstrov je slogan vyKroj sa z davu. Podľa dramaturga festivalu Pavla Pitoňáka je hlavným posolstvom priniesť krásu slovenského ľudového kroja, ale tiež poukázať, že sú možné aj ďalšie posuny, štylizácie. Festival v piatok otvoril program Chorea Slovaka v podaní SĽUK-u. Sobota aj nedeľa patria ukážkam remesiel. Pri slogane vyKroj sa zdavu stavili organizátori na hru so slovom kroj, motto má viacero významov.
„Vykrojiť sa z davu dnešného uponáhľaného času, keď sa všetci ženieme, ponáhľame za peniazmi, aj za všetkým možným, znamená, aby sa ľudia zastavili, zamysleli sa,“ povedal Pitoňák. Organizátori tiež heslom chceli inšpirovať verejnosť, aby sa ľudia zamysleli nad tým, čo im prinášajú tradície a prijali ich za vlastné.
