Lucie Kordačová, 25-ročná rodáčka z Mladej Boleslavy, sa po prvý raz s tvorbou odevu stretla až na univerzite, no viac sa od šijacieho stroja nevzdialila. Mladá dizajnérka sa pred tromi rokmi stala spoluzakladateľkou módnej značky Krakora, ktorá už od januára získa svoje stále miesto aj v pražskom showroome. Lucie však rada experimentuje aj s inými médiami a vo svete umenia sa pohybuje ako ryba vo vode. Uplynulý rok rozširovala svoje obzory na študijnej stáži v Porte, ktorú ukončila výstavou módnych olejomalieb, tento rok v Bratislave rozšírila svoje štúdium o nové médiá a ich spájanie, tvorbu filmových dokumentov či umeleckých inštalácií. Duch súťaživosti priviedol sympatickú študentku do finále mnohých (nielen) dizajnérskych súťaží vrátane New Fresh Style v Prahe, Top Styl Designer v Brne či aktuálne Schwarzkopf Fashion Talent v Bratislave. Namiesto snahy egoisticky sa šplhať na vrcholy rebríčkov však Lucie na súťažiach radšej hľadá možnosti zaujímavej spolupráce. Inšpiráciu na tvorbu čerpá dizajnérka z malých impulzov v podobe knižných citátov, hudby či bežných denných obrazov a hoci domáce prostredie nepovažuje na rozbehnutie kariéry za ideálne, hlavu nevešia. Ako sama hovorí: „Určite to nie je nemožné…Keď sú podmienky zlé, treba to dohnať niekde inde.“
V súťažnej kolekcii si sa inšpirovala mestským anjelom, ktorý sa ekologickým prístupom k svetu snaží o záchranu planéty a verí v pozitívnu budúcnosť – zastávaš tento postoj aj ty? Ako „zachraňuješ planétu“ vlastnými silami?
Rozhodne som zástancom zmeny. Avšak ak sa bavíme o ekológii, tak je potrebné zažiť si určitý životný štýl, čo beriem ako samozrejmosť. Mám pocit, že každý by mal byť zodpovedný za veci, ktoré sa dejú okolo neho. Nemám rada postoj – mňa sa to netýka, alebo že sám ako jednotlivec nemôžem nič meniť. Umelecká tvorba má schopnosť upozorňovať na problémy a zároveň do istej miery ponúkať možnosti, ktoré smerujú k zlepšeniu situácie.
Na aké problémy by si najradšej svojou tvorbou upozornila ty?
Sú to rôzne témy, ktoré mám v hlave – sociálne, spoločenské, otázky medziľudských vzťahov, rodová problematika. Umenie môže byť dobrým prostriedkom pre komentovanie rôznych politických udalostí a zároveň sprostredkovať divákovi emocionálny zážitok, ktorý mu umožní pozerať sa na dané veci v inom svetle.
Uplynulý rok si absolvovala študijnú stáž v portugalskom Porte – čo ti tento pobyt dal/vzal?
Stáž v Portugalsku bola pre mňa úplne zásadná. Naučila som sa veľa – o miestnej kultúre a mentalite južanských národov, ale hlavne sama o sebe. Zároveň som spoznala ľudí, ktorí ovplyvnili môj ďalší vývoj, takže sa dá povedať, že stáž v Porte bola veľká križovatka. V mnohých ohľadoch mi to otvorilo oči a začala som premýšľať o témach, ktoré skôr neboli viditeľné. Zároveň mám pocit, že dokážem určité veci vidieť jasnejšie.
Ako napríklad?
To sa týka skôr osobných otázok. Kde a ako chcem žiť, čomu sa chcem venovať a ako celkovo nakladať s časom. Takže to bola asi taká psychoterapia. Zo stáže neustále čerpám. Až budem cítiť, že toto pole je už vyťažené, pravdepodobne odídem žiť zase niekam inam.
Počas pobytu v Porte si vystavovala svoje diela aj na akcii Move-up – o čo išlo? Ako si spomínaš na výstavu?
Išlo o kolektívnu výstavu malieb v galérii, v priestoroch Universidade do Porto. Pracovala som v Porte na sérii olejomalieb – boli to portréty svetoznámych modeliek, ikonických tvárí módneho sveta. Premýšľala som o módnej fotografii, rýchlosti módneho priemyslu, snažila som sa tematizovať komerčné a povrchné vnímanie krásy v konfrontácii s klasickou maľbou s odkazmi na jej trvanie a nadčasovosť.
Prekvapilo ma, že ihneď po vernisáži nás kontaktovali kupci, a tak ma to priviedlo k názoru, že v Portugalsku je trh s umením ďalej než u nás.
Momentálne stážuješ na VŠVU v Bratislave – ako sa ti páči štúdium na Slovensku? V čom sa líši od toho v Česku?
Život v Bratislave má takú špecifickú atmosféru. Oproti Prahe je tu neuveriteľný pokoj a ticho, zdá sa mi, akoby tu bolo všetko pomalšie, a tak sa mi tu veľmi dobre premýšľa a pracuje. Škola má skvelé zázemie a ideálne priestory pre tvorbu. Zároveň to pre mňa nie je tak ďaleko od domova, necítim sa nijako odrezane a kedykoľvek potrebujem, idem domov napríklad na čaj.
Pred tromi rokmi si na súťaži Gründerkunstpreis so svojou digitálnou tlačou The Birds obsadila tretie miesto, bojovala si aj o titul Top Styl Designer či dizajnérsku cenu Stickstich 008 – rada bojuješ o prvenstvo? Čo ťa láka na účasti na rôznych súťažiach?
Na začiatku je to asi určitá výzva. Možnosti prezentácie svojej práce. Rozhodne to ale nie je nejaký nutkavý pocit byť za každú cenu prvý.
Uplynulý rok si sa prebojovala do finále New Fresh Style – akú kolekciu si tu prezentovala?
Do finále sme sa dostali spoločne s Luciou Královou s kolekciou The sun ‚s origin. Rozpracovali sme jej semestrálnu prácu. Leitmotívom kolekcie sú odevné prvky východoázijských kultúr. Detaily, na ktoré sme sa zamerali v odevoch východných kultúr, sa snažíme preniesť do západného sveta. Chceli sme vytvoriť priestor, v ktorom sa spájajú prvky japonského kimona a tradičného kórejského odevu hanbok noseného v Južnej Kórei, ktorý sa vyznačuje žiarivými farbami a jednoduchými líniami. Je to moja obľúbená kolekcia. Taká, čo pre mňa dozrieva s časom.
Je niečo, čo si sa vďaka súťažiam naučila? Ak áno, čo?
Skôr som sa odnaučila. Už nie som tak súťaživý typ. Skôr hľadám možnosti spolupráce na projektoch, ktoré ma zaujímajú, takže takéto stretávanie chápem na súťažiach ako pozitívne a obohacujúce, cítim potrebu združovať sa a nie vymedzovať voči ostatným návrhárom, alebo po nich šplhať smerom nahor.
S kým resp. na akom druhu projetku by si rada pracovala?
Nemám nejaké jasne definované hranice, do čoho by som išla a do čoho už nie. V letnom semestri sme napríklad s Janem Martincem natáčali taký kvázi dokument o rozdelení ČSFR, kde sa pýtame, ako túto situáciu vníma naša generácia. V súčasnej dobe spolupracujem s Ivou Machkovou na objekte pre verejný priestor.
Myslíš si, že pre mladých návrhárov sú v Česku a na Slovensku vytvorené vhodné podmienky na rozbehnutie úspešnej kariéry?
Nemyslím si, že by to bolo ideálne, ale určite to nie je nemožné, záleží od toho, kto má aké priority. Keď sú podmienky zlé, treba to dohnať niekde inde.
Rada experimentuješ (v živote i v tvorbe)?
Rozhodne áno, práce na nových veciach mi rozširuje obzory a hľadanie je pre mňa zrejme večná cesta. Naposledy som sa zúčastnila umeleckého sympózia V záhradách, kde sme v spolupráci s Evou Novákovou riešili otázku verejného priestoru a funkcie umenia v ňom. Experimentujem s pre mňa menej známymi médiami a postupmi a verím, že sa to v budúcnosti všetko spojí. Vlastne na niečom podobnom pracujem teraz vo svojej diplomovej práci.
Pri prehliadke Krákorá Fashion Show si spolupracovala aj s tanečnou skupinou Ex – o čo išlo? Aký je tvoj vzťah k tancu?
Mám veľmi blízky vzťah k tancu a pohybu. Je to forma vyjadrovania, telo a pohyb predsa úzko súvisia s odevom. Oslovila som choreografku a tanečnicu Svatku Kobzovú, ktorá vytvorila choreografiu na prehliadku v klube Roxy, kde sme prezentovali svoje bakalárskej práce. Celé to bolo prepojené s tanečnými blokmi medzi blokmi prehliadok a doplnené projekciou. S tanečnou skupinou Ex sa spolupracovalo výborne a do budúcnosti plánujem viac takýchto projektov. Plánujem posilniť dramatickú stránku a rysuje sa spoločný projekt s light dizajnérmi z Inštitútu Svetelného Designu v Prahe.
Šila si šaty aj pre súťažiace Miss Jihlava – ako sa ti s dievčatami spolupracovalo? Stalo sa ti už niekedy, že by si niekto odmietol obliecť tvoj model?
Na súťažiach Miss Jihlava a Miss Internet alebo Miss Univerzity Karlovy sme sa prezentovali s Luciou Královou pod značkou Krakora a spolupracovali sme s Liborom Komosným.
Takáto situácia sa bohužiaľ opakuje neustále. Je rozdiel medzi modelkou a finalistkou miss, ich záujem na predvedenie modelu je odlišný, takže je to neustály boj. Väčšinou potrebujú modely úzke, krátke a flitrované. Takéto odo mňa nedostanú.
Vždy si chcela byť módnou návrhárkou? Spomínaš si na svoje prvé kontakty s týmto odvetvím?
Vôbec nechcela. Myslím, že som mala nejakú podobnú víziu v škôlke, ale to som chcela byť aj Ivetou Bartošovou, takže predpokladám, že taká túžba nemala moc veľkú váhu. Prvýkrát som sa s tvorbou odevu stretla až na vysokej škole. Vždy to pre mňa bol spôsob vyjadrenia a jednoducho práca s médiom, ktorý je textilný.
Má osobný život vplyv na tvoju tvorbu?
Rozhodne áno. Nedokážem niečo také oddeliť. Človek tvorí sám zo seba, všetky témy, nápady a vízie vznikajú v ňom a filtrujú sa cez jeho skúsenosti. Jednoznačne sa musí dotýkať toho, čo práve prežíva, o čom premýšľa.
Termín na odovzdanie hotovej kolekcie, ktorú predvedieš na SCHFT 2012 sa už blíži. Ako to vyzerá „v dielni“ Lucie Kordačovej?
Chaos a zmätok, ale to je zrejme klasika.
Čo ťa najviac inšpiruje, kde hľadáš nové nápady?
Väčšinou tieto veci vidím – celé scény s náladou aj hudbou – a premýšľam, čo to je a čo to pre mňa znamená. Prichádzam potom na to, že tie prvé impulzy sú malé – z viet v knihách, z bežných obrazov a denných situácií. Z nich sa potom zrodia takéto sny a vízie.
Čo robíš, keď ti veci nevychádzajú podľa tvojich predstáv?
Utekám inam a tam začínam znova. A rozhodne to nevidím ako ideálne riešenie situácie.
Ak by si nenavrhovala módu, tak by si bola …?
Vždy som sa venovala umeniu alebo dizajnu. Ale bolo by skvelé byť napríklad mineraológom, škoda, že tak už asi neskončí.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Pracujem teraz na projektoch, ktoré si kladiem za cieľ doviesť do zdarného konca a jedným z nich je aj diplomová práca. V novom roku plánujeme založiť showroom v Prahe. Jednalo by sa o spoluprácu niekoľkých dizajnérov. Je to krásna myšlienka, spojiť sa s ľuďmi, s ktorými sme začínali študovať a zistili sme, že aj keď každý teraz zbierame skúsenosti v rôznych ateliéroch v Česku i vo svete, vzniklo vtedy medzi nami nejaké silné puto, takže cítime, že je na čase sa opäť spojiť a dohromady zužitkovať nazbierané skúsenosti.
Tvojich päť vychytávok, ktoré by si nevymenila za nič na svete?
Apple mi dokázal zúžiť päť vychytávok iba na jednu.
Tvorbu Lucie Kordačovej uvidíte aj na slávnostnom finále Schwarzkopf Fashion Talent 2012 už 27. septembra v bratislavskom Auparku. Za svoje favoritky môžete hlasovať tu.
