BRATISLAVA 18. marca (WebNoviny.sk) – Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) oznámila v stredu, že na poste šéfky rezortu nebude pokračovať. Vráti sa do Národnej rady SR a vstúpi do poslaneckého klubu Mostu-Híd, ako sama uviedla, potrebuje čas na rozmýšľanie.
Žitňanská celkovo pôsobila v pozícii ministerky štyri roky, najskôr v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu 2002-2006 ako štátna tajomníčka, neskôr 2010-2012 a 2016-2018 ako samotná ministerka. Žitňanská verí, že jej nástupca, alebo nástupkyňa, budú pokračovať v práci, ktorá je nevyhnutná pre zlepšenie fungovania ministerstva spravodlivosti.
Rezort je podľa jej slov v dobrej kondícii, avšak viacero projektov je treba dotiahnuť do legislatívneho konca, ako napríklad sťahovanie sa celého ministerstva do nových priestorov či takzvanú exekučnú amnestiu. Počas rokov 2002 až 2006, keď Žitňanská pôsobila ako štátna tajomníčka pod vedením Daniela Lipšica, prešli cez ministerstvo viaceré novely, ako napríklad novela obchodného registra, reštrukturalizácie firiem či zákon o súdoch.
Dva balíky sudcovských zákonov
Zásadnejšie zmeny prišli potom, ako Žitňanská prebrala vedenie ministerstva po Štefanovi Harabinovi v roku 2010. Zriadené boli povinné elektronické aukcie v prípade verejných súťaží.
Aktualizované: Ministerka Lucia Žitňanská nebude pokračovať v budúcej vláde
Dôležitou súčasťou bolo zavedenie dvoch balíkov sudcovských zákonov, ktoré oslabili čiastočne pozíciu jednotlivých predsedov súdov a zriadili takzvané náhodné prideľovanie prípadov sudcom. Za zmienku stojí aj novela Trestného zákona či návrh na oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR.
Pokračovanie koalície je lepším riešením, tvrdí Žitňanská a vysvetľovala svoj odchod z vlády
Lucia Žitňanská zasadla za ministerské kreslo aj v roku 2016, keď vznikla koalícia Smer-SD, Slovenská národná strana (SNS) a Most-Híd, krátko bola súčasťou aj strana Sieť. Ako uviedla sama Žitňanská, medzi najväčšie úspechy svojho rezortu by zaradila zmeny v exekúciách či zavedenie inštitútu takzvaného osobného bankrotu.
V prípade exekučných zmien prešli všetky nové prípady a spisy pod jediný súd, a to Krajský súd v Banskej Bystrici. Novela nadobudla účinnosť 1. apríla 2017. Aj pri osobnom bankrote ubudla byrokracia a posilnila sa pozícia ľudí, ktorí nezvládajú splácať množstvo poplatkov či samotných exekúcií.
Novela drogovej legislatívy
Rozpracovná je aj novela drogovej legislatívy, ktorá však narazila na odpor, najmä zo strany SNS. Rovnako tak by mala byť finalizovaná aj takzvaná exekučná amnestia, ktorá má za úlohu znížiť počet starých spisov a prípadov, ktorých je približne 3,7 milióna.
Žitňanská začínala svoju profesionálnu kariéru ako podniková právnička, od roku 2002 pôsobila ako docentka na Katedre obchodného, hospodárskeho a finančného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od 2002 bola rovnako štátna tajomníčka za ministrovania exposlanca Daniela Lipšica. V roku 2006 sa stala podpredsedníčkou vlády Mikuláša Dzurindu.
V roku 2010 zasadla Žitňanská na ministerskú stoličku za vlády Ivety Radičovej. V roku 2012 sa uchádzala o predsednícky post v SDKÚ-DS, v druhom kole voľby však neuspela proti Pavlovi Frešovi. Na post ministerky spravodlivosti sa vrátila až s treťou vládou Roberta Fica (Smer-SD). Po oznámení svojej demisie, by mala pokračovať v Národnej rade SR, v rámci poslaneckého klubu Most-Híd.
