Aká bola tvoja reakcia, keď si sa dozvedela, že si vo finále Brillance Fashion Talent 2010?
Keď som sa dozvedela, že som mala to šťastie stať sa finalistkou Brillance Fashion Talent, bola som samozrejme veľmi prekvapená a šťastná. Dozvedela som sa to práve keď som bola pracovne v Las Vegas, tak sme to s manželom oslávili štýlovo!
Išli ste do kasína?:)
Samozrejme sme išli do kasína, lebo vo Vegas sa ani inde nedá ísť. Ale negamblovali sme, my nie sme veľkí gambleri.
Ako a kde si sa zoznámila so svojím manželom?
Manžel je Američan, stretli sme sa pred šiestimi rokmi v Londýne. Pracovala som vtedy popri škole ako zubná asistentka a on bol náš pacient. Po poslednej návšteve mi poslal kvety. Brali sme sa pred dvoma rokmi na Bojnickom zámku, aj do Vranovských krojov sme sa obaja obliekli a folklórny súbor nám pripravil odčepčenie – bolo to krásne!
Víťaz súťaže BFT 2010 získa možnosť vytvoriť svoju vlastnú kolekciu – máš už nejakú predstavu, ako by vyzerala tá tvoja?
Keby som mala to šťastie vyhrať, moja kolekcia by bola farebná, veľa hodvábu, korzety … niečo ženské… Mám veľmi veľa nápadov. Ale určite by som okrem šiat navrhla aj kabelky a šperky – tak, ako navrhujem aj pre túto kolekciu.
Takže sa vyznáš aj v práci so šperkami?
Pre Brillance Fashion Talent robím aj zopár šperkov. Je to prvýkrát, čo som sa pustila aj do šperkov, tak dúfam, že sa budú páčiť. Používam hlavne kožu a krištáľ.
Aké boli tvoje prvé kontakty s módnym návrhárstvom?
Prvé kontakty s módnym návrhárstvom začali v mojom rodnom Vranove nad Topľou v pivnici, keď som mala asi 14 rokov. S mojou sestrou Ankou sme si tam urobili malú šijaciu dielňu a skoro každý deň sme tam niečo šili, vymýšľali. Niektoré veci išli rovno do koša, niektoré sú také vydarené, že ich mám doteraz.
Študovala si na London College of Fashion – prečo padla voľba práve na Londýn? Ako hodnotíš svoje študentské roky?
Do Londýna som sa presťahovala už začiatkom roka 2000 a študovať na London College of Fashion som začala o tri roky neskôr. Takže Londýn preto, lebo som tam v tom čase už bola zabývaná. Je to úžasné mesto! Túto školu som si vybrala preto, lebo je jedna z najlepších v Londýne. Študentské roky boli dosť ťažké, pretože som popri štúdiu musela zvládať aj prácu. Ale rada na školu spomínam, stretla som tam veľa zaujímavých ľudí, veľa som sa naučila.
Čo ťa teda priviedlo do Londýna ako 19-ročnú?
Do Londýna som išla pôvodne preto, aby som sa zdokonalila v angličtine. Prvý rok štúdia na univerzite som pracovala ako zubná asistentka, v druhom ročníku som si našla prácu ako módna aranžérka vo veľkom obchode Topshop na Oxford Circus. Je to obrovský obchod, má 4 poschodia a v priemerný deň je tam okolo 30- tisíc zákazníkov. Topshop usporadúva veľa módnych prehliadok a dokonca aj koncertov. Premelie sa tam aj veľa celebrít, napriklad Kelly Osbournovú som tam videla skoro každý týždeň. Taktiež Kate Moss tam často nakupuje, ona pre Topshop navrhuje aj kolekciu. Mala som na starosti oddelenie s topánkami, ako zamestnanec som mala na topánky 40% zľavu, doteraz za touto zľavou plačem. Ako módna aranžérka som robila výklady a displej podľa súčasných trendov tak, aby sa veci čo najviac predávali. Výklady a rozloženie tovaru sa tam mení každý deň. Ak vidíte niečo čo sa vám páči dnes, treba to hneď kúpiť, lebo na druhý deň to už asi nenájdete.
Angličania sú známy tým, že počas typického jesenného dňa tam môžeš stretnúť ľudí v šortkách ako aj v kožušinových kabátoch – nevyvádzalo ťa to niekedy z miery?
Áno, Angličania sa obliekajú neprimerane k počasiu. Myslím si, že je to preto, lebo človek nikdy nevie aké počasie ma očakávať. V Londýne ľudia cestujú v priemere hodinu metrom do práce a v metre býva strašne horúco a dusno aj napriek tomu, že je vonku zima, tak sa ľudia radšej oblečú ľahšie. Ale aj v New Yorku sa niektorí ľudia obliekajú vyslovene šialene. Každé ráno v zime som na mojej metrovej zastávke zvykla vídať obrovského chlapa v žltom pyžamku, ako si tam sedí a číta noviny. Alebo raz som v jeden dusný letný deň videla v metre pani, ktorá mala oblečenú lyžiarsku kombinézu, lyže v rukách, čiapku na hlave a vonku bolo 30 stupňov! Na slávnom Times Square stojí skoro každý deň muž v spodnom prádle s kovbojským klobúkom na hlave. Za pár dolárov sa ním môžete aj odfotiť.
Momentálne teda žiješ v New Yorku, ktorého mrakodrapy ťa inšpirovali aj pri tvorbe súťažnej kolekcie. V júni si mala prehliadku autorskej kolekcie „Doll at night“ – má to slovenská dizajnérka vo „Veľkom Jablku“ ťažké?
Mladí dizajnéri to v New Yorku nemajú ľahké, keďže tu je veľa konkurencie, ale na druhej strane je tu aj veľa príležitostí, ktoré treba využiť. Mala som obrovské šťastie, že som tu stretla úžasného človeka – Evku Jurinovú, hlavu ekonomickej diplomacie a kultúrnych záležitostí na Slovenskom konzuláte v New Yorku. Práve Evka mi dala príležitosť prezentovať svoju kolekciu na “Slovak Fashion Night”, ktorá sa tu každoročne organizuje v spolupráci s +421 nadáciou. Táto nadácia podporuje slovenských dizajnérov v Amerike a všeobecne slovenskú kultúru v Amerike.
Minulý rok si stážovala u Maggie Norris, ktorá bola vedúcou u Ralpha Lorena – ako vyzeral tvoj bežný deň? Ako sa ti s ňou spolupracovalo?
Maggie je úžasná žena, stále sa usmieva a je veľmi priateľská. Do práce chodí so svojím malým psíkom, ktorý je potom s nami v štúdiu celý deň. Každý deň v štúdiu bol iný, niekedy som celý deň robila technické nákresy, alebo pomáhala s konštrukciou či s výberom látok, alebo dozerala na výrobu, posielala emaily či našívala gombíky. Keď sme v práci museli zostať aj neskoro večer, tak Maggie otvorila fľašu vínka na konci dňa, aby nám zdvihla náladu. Bola to skvelá práca, veľa som sa naučila. Maggie je mojim módnym vzorom. Je to štýlová charizmatická žena, neuveriteľne talentovaná a pracovitá.
Aká je tvoja najlepšia a najhoršia skúsenosť v oblasti módneho biznisu?
Najlepšia skúsenosť bola moja finálová módna prehliadka na London College of Fashion. Bol to skvelý pocit vidieť moje veci na móle, a bolo to o toľko krajšie, že sa prehliadky zúčastnili aj moji rodičia. Najhoršia skúsenosť bola, keď sa prehliadka skončila! Toľko mesiacov práce a nakoniec bolo po tom za hodinu.
Nosíš vlastné modely?
Vlastné modely niekedy nosím. Ale väčšinou si prešívam veci, ktoré kúpim v obchode, a vylepšujem si ich. Napríklad keď si na kúpenú košeľu našijem pekné gombíky, hneď tá košeľa vyzerá trikrát drahšie a štýlovejšie.
Keď niečo navrhuješ, máš pred očami víziu človeka, ktorý by mal tvoj model nosiť? Aký je?
Keď navrhujem, mám pred sebou víziu ženy, ktorá je sebavedomá, nebojí sa experimentovať, a ktorá sa nestratí vo veľkom meste ako New York.
Termín na odovzdanie hotovej kolekcie, ktorú predvedieš na BFT 2010 sa už blíži. Ako to vyzerá „v dielni“ Lucie Račekovej?
Tak v dielni to momentálne vyzerá takto – dokončené modely sú povešané po celej izbe, plán “čo dnes urobiť/dokončiť” visí na nástenke, šijacie stroje sú stále zapnuté, žehlička taktiež neustále zapnutá, počítač po ruke, môj kocúrik s mačičkou ma sledujú spoza šijacích strojov a manžel sa stará o to, aby som mala kávu stále po ruke.
Čo ťa najviac inšpiruje, kde hľadáš nové nápady?
Inšpiruje ma akchitektúra, maliari, slovensky folklór, historické odevy, ľudia, ktorých stretávam … inšpirácia a nápady sú všade!
Máš nejaký ideál krásy? Niekoho, koho štýl, charizmu a krásu obdivuješ?
Najkrajším človekom v mojom živote je moja babka Anna Lukáčová, ktorá na Vianoce oslávi 80-te narodeniny. Je to najkrajšia, najcharizmatickejšia a najštýlovejšia žena na svete! Napriek svojmu veku stále cestuje, len včera sa vrátila s Kanady! Je mojou obrovskou inšpiráciou a veľmi ju obdivujem.
Čo robíš, keď ti veci nevychádzajú podľa tvojich predstáv?
Keď mi veci nevychádzajú podľa mojich predstáv, tak si dám pauzu, alebo začnem robiť niečo iné, a k tomu, čo mi nevychádza sa vrátim až neskôr. Všetko sa dá prerobiť či opraviť.
Aký je tvoj doterajší najväčší úspech?
Za svoj najväčší doterajší úspech považujem získanie Beacon Ocenenia tohto roku. Beacon Award je medzinárodná americká súťaž – niečo ako Oskar pre vizážistov. Keďže popri práci módnej návrhárky som aj vlasová štylistka. Za ďalší úspech považujem aj to, že som sa v New Yorku ešte nestratila.
Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Bežný deň momentálne vyzerá tak, že po raňajkách sa pustím do šitia a šijem až do neskorých večerných hodín, alebo behám po obchodoch a zháňam látky, gombiky…
Momentálne si na „voľnej nohe“, máš v New Yorku dosť zákaziek?
V New Yorku som chodila do školy na “kozmetológiu” – vlasy, pleť, vizáž, nechty… Súčasťou kurzu bola aj práca v salóne Aveda v Sohu, kde som strihala a farbila vlasy. Bola to skvelá práca, takže pracujem ako vlasová stylistka aj teraz, ale nie v salóne, mám vlastné zákazníčky.
Koncom leta som napríklad robila vizáž a účes jednej komičke v divadle na Broadway. Jej predstavenie je vlastne paródiou na súčasnú političku Sarah Palinovú, prvú ženu, ktorá sa stala guverenérkou Aljašky. Mojou úlohou bolo upraviť ju tak, aby sa na ňu čo najviac podobala. Bolo to prvýkrát čo som robila pre divadlo, a veľmi ma to bavilo. Čo sa týka módy, v budovaní vlastnej značky som v úplných začiatkoch, ale mám naplánované akcie na budúci rok, na ktoré sa veľmi teším.
Ak by si nenavrhovala módu, tak by si bola … ?
Ak by som nenavrhovala módu, bola by som asi zdravotná sestrička alebo lekárka, lebo sú to veľmi ušľachtilé povolania. Keďže som pracovala ako zubná asistentka u lekára špecializovaného na ústnu mikro-chirurgiu, krvi sa nebojím.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Môj sen je mať vlastný butik v New Yorku, tak dúfam, že sa mi tento sen raz v budúcnosti splní.
Tvojich 5 vychytávok, ktoré by si nevymenila za nič na svete?
Kožené kovbojské čižmy (pretože sa môžu nosiť stále a so všetkým od jesene až po jar!), biele košeľové šaty (dajú sa nosiť s legínami do práce a večer so šperkami do baru), červený kabátik (vždy rozjasní náladu v sychravý deň), čierne koktejlové šaty a čižmičky s leopardiou potlačou a štýlové čelenky vo vlasoch.
Tvorbu Lucie Račekovej uvidíte aj na slávnostnom finále Brillance Fashion Talent 2010 21.októbra v Auparku. Za svoje favoritky môžete hlasovať tu.
Zhovárala sa Zuzana Zimmermannová
