Oficiálny názov: Azerbajdžan
Hlavné mesto: Baku
Počet obyvateľov: 9,6 milióna
Rozloha: 86 600 km²
HDP na obyvateľa: 17 500 $
Vlajka:
Kód meny: AZM
Názov meny: Azerbaijanian Manat
Úradný jazyk: azerbajdžančina
Zobraziť na mape: TU
Azerbajdžan je neveľká krajina (približne dvakrát taká veľká ako Slovensko) nachádzajú sa na hranici Európy a Ázie. Azerbajdžan je preto často označovaný ako príklad transkontinentálnej krajiny.
Bývalá sovietska republika dnes patrí medzi tie úspešnejšie príbehy rozpadu tejto imperiálnej moci. Hrubý domáci produkt je relatívne vysoký (o čosi viac ako polovička toho slovenského). Azerbajdžan za svoj ekonomický úspech vďačí najmä nerastným surovinám. A z nich predovšetkým rope.
Azerbajdžan susedí a Arménskom, Gruzínskom, Ruskom a Iránom. Najhoršie vzťahy má Azerbajdžan jednoznačne s Arménskom. V 90-tych rokoch minulého storočia tu prebiehal intenzívny ozbrojený konflikt o Náhorný Karabach. Sporné územie stále nie je doriešené.
Z histórie Azerbajdžanu
Azerbajdžan bol po veľkú časť svojej histórie v područí Perzskej ríše. V roku 1918 však získal nezávislosť. Vznikol tak moslimský, ale sekulárny štát. Azerbajdžan bol po Egypte iba druhou moslimskou krajinou, v ktorej fungovali univerzity či divadlá. Azerbajdžan formálne vstúpil do Sovietskeho zväzu v roku 1920. Krajina zostala v tomto spolku až do roku 1991. Azerbajdžan vyhlásil nezávislosť od Sovietskeho zväzu ešte pred jeho oficiálnym rozpustením.
Ekonomika Azerbajdžanu
Ekonomika tejto krajiny v súčasnosti stojí a padá na ťažbe ropy a plynu. Azerbajdžan má bohaté náleziská obidvoch surovín. Krajina má výborné predpoklady aj v oblasti poľnohospodárstva. Až polovička rozlohy krajiny je poľnohospodárska pôda. Do budúcnosti má Azerbajdžan šancu exportovať potraviny najmä na susedné trhy.
Podobne ako väčšina ropných štátov, aj Azerbajdžan sa snaží diverzifikovať svoju ekonomiku. V súčasnosti Azerbajdžan výrazne podporuje turizmus. Dovolenka v Azerbajdžane zatiaľ nepatrí medzi horúce letné hity, krajina však rozhodne má čo ľuďom ponúknuť.
Obyvateľstvo Azerbajdžanu
Viac ako 90 percent populácie sa hlási k azerbajdžanskej národnosti. Azerbajdžanci patria medzi turkické krajiny. Azerbajdžan je jedným zo šiestich nezávislých turkických štátov.
Náboženstvo Azerbajdžanu
Veľká väčšina obyvateľov sa hlási k islamu (presnejšie 95 percent). 85 percent moslimov sú šíti. Zvyšných 15 percent suniti. V tomto smere je tak Azerbajdžan podobný susednému Iránu. Azerbajdžan sa teší slobode vierovyznania. Každý občan to má garantované ústavou. V krajine žije pomerne početná kresťanská menšina – tvoria 3 percentá populácie (asi 300 tisíc ľudí). Ide však o ortodoxných kresťanov. Stúpencov rímskokatolíckej cirkvi žije v Azerbajdžane iba niekoľko stovák.
Azerbajdžan je na rozdiel od Iránu sekulárny a nemá žiadne oficiálne náboženstvo.
