Novela Trestného poriadku, ktorou parlament schválil zníženie základnej dĺžky kolúznej väzby, teda väzby pre hrozbu ovplyvňovania svedkov zo strany obvinených, nebola nevyhnutná.
Kompromisné riešenie
V rozhovore pre agentúru SITA to povedal špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Doplnil však, že prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) táto zmena väčšie komplikácie v ich práci nespôsobila.
Lipšic: Polemika o využívaní paragrafu 363 nie je právna, ale politická (rozhovor)
„Nakoniec sa dohodlo také kompromisné riešenie, ktoré na jednej strane stanovilo štandardnú dĺžku kolúznej väzby na päť mesiacov, ale s tým, že existuje pomerne veľká množina výnimiek z tejto lehoty,“ vysvetlil Lipšic.
Výnimky sa podľa neho uplatňujú napríklad v prípade, ak je trestné stíhanie vedené pre zločineckú skupinu, prípadne ak hrozí pri danej právnej kvalifikácii doživotný trest odňatia slobody. „Alebo ak boli zistené konkrétne kolúzne aktivity,“ uviedol špeciálny prokurátor.
Posudzovanie dôvodov väzby
Zároveň Lipšic skonštatoval, že Špecializovaný trestný súd (ŠTS), ale aj Najvyšší súd SR (NS SR) posudzujú veľmi zodpovedne otázku dôvodov väzby.
„Jednak posudzujú, či je trestné stíhanie vedené dôvodne, teda či je naplnená základná materiálna podmienka väzby, ale aj či sú naplnené aj konkrétne väzobné dôvody. Nestretol som sa s tým, že by ŠTS alebo NS SR rozhodovali nejako paušalizovane a nevenovali rozhodovaniu o väzbe pozornosť. Toto jednoducho nie je pravda,“ ozrejmil Lipšic.
Dôsledkom toho podľa neho je aj to, že nie vo všetkých návrhoch na väzobné stíhanie sú prokurátori ÚŠP úspešní, a že dochádza po nejakom čase aj k prepusteniu obvinených z väzby. „Niekedy aj zo strany prokurátora, keď príde k záveru, že väzobné dôvody už pominuli. Ale aj zo stany konajúcich súdov, ktoré prídu k názoru, že už v nejakom štádiu konania nie sú dôvody väzby alebo dôvody na predĺženie väzby,“ dodal špeciálny prokurátor.