Stanislav Janota a Daniel Lukáč sa podujali rozpliesť pojmy, ktoré sú v súčasnej verejnej diskusii často palivom na vzbudzovanie negatívnych emócií. Diskusia sa zamerala na historický vývoj, vnútorné štiepenie kľúčových ideológií a ich vzájomný, často prekvapivý vzťah v 21. storočí.
Liberalizmus podľa Stanislava Janotu pôvodne priniesol neoceniteľné hodnoty, ako je rovnosť občanov pred zákonom, demokratické zriadenie a rozdelenie moci. V 19. storočí tieto myšlienky v spojení s voľným trhom umožnili nebývalý priemyselný rozvoj. Problém však nastal v 20. storočí, keď sa liberalizmus hlboko rozštiepil. Zatiaľ čo klasický liberalizmus naďalej staval na individuálnej slobode a slabom štáte, moderný, tzv. sociálny alebo ľavicový liberalizmus, začal presadzovať kolektívne práva a pozitívnu diskrimináciu.
František Mikloško: Čarnogurský strieľajúci zo samopalu v zničenom Mariupole, to bol čistý hyenizmus
Daniel Lukáč definuje konzervativizmus ako hnutie, ktoré si zakladá na rešpekte k tradíciám a prirodzenému usporiadaniu spoločnosti. Konzervatívci podľa neho nie sú nepriatelia pokroku, ale nedôverujú radikálnym, revolučným zmenám, ktoré otriasajú stabilitou spoločnosti. Lukáč vysvetľuje: „Konzervativizmus nebráni vývoju spoločnosti… ale snaží sa brániť radikálnemu, tektonickému, revolučnému, revolučným zmenám, lebo tým neverí.“
Stanislav Janota pripomína, že podobne ako liberalizmus je rozoklaný aj konzervativizmus. Popri klasickom konzervativizme, ktorý považuje za základnú hodnotu slobodu, existuje autoritársky konzervativizmus, ktorý bol veľmi silný v Európe v 20. či 30. rokoch a dnes jeho náznaky vidíme opäť v Maďarsku, Indii aj iných krajinách.
Daniel Lukáč namieta, že v týchto krajinách ide skôr o oportunistický konzeravtivizmus. „Vytiahnu si z toho konzervativizmu len, čo im vyhovuje a čo im umožňuje dlhšie alebo stabilnejšie vládnuť. Už aj pri Orbánovi vidíme, že to je socialista ako vyšitý, totálny socialista. Konzervativizmus vyťahuje len v súvislostiach, ktoré mu vyhovujú, a o Putinovi samozrejme ani nehovoriac,“ povedal.
V debate o konzervativizme, liberalizme a progresivizme sa dozviete aj to:
- či za ma maďarizáciou v Uhorsku stáli konzervatívci alebo liberáli
- aký je rozdiel medzi klasickým a sociálnym liberalizmom z pohľadu práv jednotlivca
- prečo sa americký prezident Eisenhower dá označiť za progresívneho konzervatívca
- v čom spočíva nebezpečenstvo, keď súdy vytvárajú „nadpráva“ pre identitárne skupiny
- prečo je pokora k prírodnému poriadku základným pilierom kresťanského konzervativizmu
- či majú mať konzervatívci pochopenie pre progresívcov
