BRATISLAVA 23. septembra (WebNoviny.sk) – Tohtoročné leto považujú meteorológovia za nadpriemerne teplé a zaradili by ho ako 7. až 8. najteplejšie od roku 1951. V porovnaní s minulým rokom bolo síce chladnejšie v priemere asi o dva stupne Celzia, no v porovnaní s obdobím 1981 až 2010 ho možno hodnotiť ako výrazne nadnormálne.
Novinárom to v piatok na tlačovej konferencii povedali klimatológovia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Jozef Pecho a Pavol Faško. „Paradoxne sa to bije s pocitom, že toto leto bolo menej vydarené, chladnejšie. Tento pocit u ľudí spôsobilo najmä to, že v tomto roku bola výrazná absencia tropických dní a dlhých vĺn horúčav,“ povedal Pecho s tým, že počet tropických dní a nocí bol priemerný až podpriemerný a takýchto dní bolo výrazne menej než v roku 2015. „Bolo to podmienené tým, že sa veľmi často vymieňali vzduchové hmoty a tie obdobia, keď sa výraznejšie oteplilo, boli len krátke,“ doplnil Faško.
V auguste zas pršalo viac na východe a severe Slovenska
Zaujímavosťou bolo, že na začiatku leta a na jeho konci bolo mimoriadne teplo, pričom jún bol najteplejším mesiacom tohto letného obdobia. Počet letných dní bol podľa Pecha nadpriemerný. „Pocitovo toto leto patrilo medzi ideálne – z pohľadu teploty i zrážok, ako aj z pohľadu celkových klimatických pomerov,“ uviedol Pecho. Dodal, že leto 2016 je zatiaľ posledné zo série jedenástich po sebe nasledujúcich teplých až veľmi teplých liet, teplotne normálne sa vyskytlo naposledy v roku 2005.
Teplotne podnormálne, teda studené leto, sa naposledy vyskytlo v roku 1985, teda pred viac ako 30 rokmi. Z pohľadu množstva zrážok sa tohtoročné leto zaradilo medzi desiatku najdaždivejších za posledných 30 rokov, pričom mnohé zrážky boli rekordné a najviac ich zaznamenali v júli. „Ak by sme všetky zrážky rozložili rovnomerne na území Slovenska, na každý meter štvorcový by v lete 2016 v priemere spadlo 312 litrov vody, čo je dvakrát viac ako v lete roku 2015,“ vysvetlil Faško a dodal, že prevažná časť spadla v podobe prívalových lejakov.
Zrážky sa podľa neho v júli vyskytovali v neštandardných oblastiach, ako je napríklad Podunajská nížina, málo ich bolo na severozápadnom Slovensku a východnom Slovensku, v auguste zas pršalo viac na východe a severe Slovenska. V okresoch Galanta, Šaľa a Komárno zaznamenali také vysoké úhrny zrážok, že za štyri mesiace tam napršalo takmer toľko, koľko naprší v normálnych podmienkach za celý rok.
Pravdepodobnosť výskytu chladnejších liet výrazne klesá
Svetová meteorologická organizácia predpokladá, že tento rok bude na svete s najväčšou pravdepodobnosťou najteplejší v histórii meraní, Pecho si však nemyslí, že toto bude aj prípad Slovenska. „Všetky mesiace od začiatku roka sú síce veľmi teplé, ale zatiaľ sa nepribližujú k rekordom napríklad z rokov 2014 a 2015,“ uviedol Pecho.
August bol napríklad v tomto roku na Slovensku o štyri stupne chladnejší než v minulom roku. Obaja klimatológovia potvrdili, že aj na Slovensku sa prejavuje globálne otepľovanie súvisiace s klimatickou zmenou.
„Čo sa týka predpokladov vyplývajúcich zo scenárov klimatickej zmeny, a toho, čo už máme na Slovensku vypozorované, je jasné, že pravdepodobnosť výskytu teplých až veľmi teplých liet narastá. V budúcnosti treba skôr počítať s výskytom teplejších sezón,“ povedal Pecho s tým, že pravdepodobnosť výskytu chladnejších liet výrazne klesá.
Faško doplnil, že v súvislosti s klimatickými zmenami je treba počítať aj s čoraz častejšími výraznými zmenami a teplotnými skokmi, ako sme zažili teraz v septembri. To sa podľa neho netýka len liet, ale aj zím, ktoré v súčasnosti už nie sú typicky mrazivé, ako bývali v 60. či 70. rokoch.
Pecho aj Faško vyjadrili presvedčenie, že babie leto ešte na Slovensko príde. „Teraz sa ochladilo a toto ochladenie je jedným z predpokladov, aby ešte babie leto mohlo byť. Aby sa v oblasti strednej Európy usadila na dlhšiu dobu tlaková výš a aby mala termické podmienky na to, aby tam aj zotrvala, musí byť zemský povrch vychladnutý,“ povedal Faško a uzavrel, že takéto podmienky teraz nastávajú.
