BRATISLAVA 8. júna (WEBNOVINY) – Rezort zdravotníctva sa rozhodol urobiť poriadky v poplatkoch u ambulantných lekárov, ktoré sú pre pacientov často neprehľadné. Určuje im mantinely, v rámci ktorých si môžu tieto poplatky stanovovať.
Analytik Health Policy Institute (HPI) Tomáš Szalay to oceňuje, zároveň však vyjadril pochybnosti o tom, či zmeny budú v praxi aj fungovať. Podľa neho ani ministerstvo ani vyššie územné celky (VÚC), ktoré budú lekárov kontrolovať, nemajú potrebné kapacity. Polemizuje aj nad ich motiváciou robiť takýto dozor.
Čakať budú len na podnety od občanov
„Akú majú oni motiváciu, aby to robili? Koľko majú ľudí po Slovensku, aby to išli skontrolovať? Robiť to nebudú, budú čakať len na podnety od občanov,“ skonštatoval Szalay. Podľa neho kompetenciu zaoberať sa poplatkami by mali mať zdravotné poisťovne (ZP).
Na jednej strane preto, že ony sú tie, ktoré by mali zastupovať záujmy svojich poistencov a majú motiváciu tak aj robiť, nakoľko nespokojný klient sa môže prepoistiť. Na druhej strane majú väčšie páky na lekárov, a to cez zmluvy.
„Ony majú na ambulanciu reálny, finančný dosah, a to každý jeden mesiac. Každá poisťovňa by v zmluve s poskytovateľom mohla dohodnúť rozsah a podmienky prípustných poplatkov, ktoré môže poskytovateľ pýtať od jej poistencov,“ uviedol analytik HPI. Hrozba rozviazania zmluvy je podľa neho pre lekára väčší strašiak ako riziko pokuty vo výške niekoľkých stoviek eur.
Ľudská fantázia je nekonečná
Szalay zároveň očakáva, že obmedzenia si budú chcieť lekári vynahradiť. „V roku 2006 sa zrušili „Zajacove“ poplatky, lekári nedostali kompenzáciu za to, že im vypadli tieto nezanedbateľné príjmy, a tým pádom hľadali spôsob ako to kompenzovať a rozhodli sa kompenzovať kreatívne,“ povedal Szalay.
Nahradiť výpadok príjmov sa podľa neho budú lekári snažiť aj tentoraz, opätovne očakáva značnú tvorivosť z ich strany, podotýka že ľudská fantázia je nekonečná.
Ministerstvo do výšky poplatkov svojím návrhom nezasahuje, podľa Szalay však stanovenie maximálneho stropu by stálo za zváženie, a to najmä pri sociálnych prípadoch tak, aby pre tieto skupiny obyvateľov neboli poplatky bariérou, ktorá im bráni dostať sa k zdravotnej starostlivosti.
Rovnaký strop je v súčasnosti zavedený pri doplatkoch za lieky, niektoré skupiny obyvateľov tak vďaka nemu nezaplatia za lieky štvrťročne viac ako 30. resp. 45 eur. „Okrem toho to má aj vedľajší pozitívny efekt, a to je ten, že keď už je stanovený limit, tak musíte zaplatené poplatky evidovať, aby ste vedeli, či ste ho už naplnili. Tým, že ich musíte evidovať, sa do systému vnesie viac transparentnosti,“ povedal analytik.
Zmeny by mali platiť od jesene
Zvýhodnenie pri poplatkoch by zároveň rozšíril aj na darcov krvi či poistencov, ktorí nezanedbávajú prevenciu. Takto by podľa neho mohli zdravotné poisťovne vytvárať zvýhodnené produkty pre svojich klientov a tým si viac konkurovali.
Návrh ministerstva zdravotníctva stanovuje, že lekári budú môcť poplatky vyberať len za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a za výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Výkony, ktoré sú plne preplácané zdravotnými poisťovňami, lekári už nespoplatnia, a to vrátane rôznych potvrdení, ktoré sú ich súčasťou.
Pacienti by tak už peňaženku v ambulancii nemali vyťahovať za objednanie na vyšetrenie, vypísanie lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu, či potvrdenie o ošetrení alebo vyšetrení. Poplatok za prednostné ošetrenie bude môcť po novom lekár od pacienta žiadať len vtedy, ak ho objedná do piatich pracovných dní.
Zároveň lekár nemôže podmieniť poskytnutie zdravotnej starostlivosti, napríklad tým že si pacient najprv bude musieť zaplatiť za vstup do ordinácie, či za klimatizáciu. Štruktúru poplatkov bude schvaľovať a ich dodržiavanie kontrolovať VÚC. Zmeny by podľa predpokladov ministerstva mohli platiť už na jeseň tohto roka.
