BRATISLAVA 20. júna (WEBNOVINY) – Hlavných a veľkých postáv vytvoril Josef Kemr v divadle či pred kamerami iba málo. No každej, aj najmenšej, dokázal vdýchnuť skutočný život a zostať tak v pamäti divákov ako málokto z iných českých hercov.
Josef Kemr sa narodil 20. júna 1922 v Prahe. Jeho otec bol úradníkom, ktorý miloval umenie a syna viedol rovnakým smerom. Naučil ho hrať na niekoľko hudobných nástrojov a Josef už ako 11-ročný hral vo Vinohradskom divadle. Hneď ako skončil obchodnú školu, stal sa v roku 1942 členom kočovnej divadelnej spoločnosti, kde stretol aj Rudolfa Hrušínského, svojho budúceho najlepšieho priateľa.
V rokoch 1945 až 1947 hral v divadle v Kladne, a potom prešiel do Prahy. Rok bol v divadle Akropolis, nasledovalo Divadlo S. K. Neumanna (1948 až 1950), Mestské divadlá pražské (1950 až 1965) a od roku 1965 bol členom Národného divadla.
Na divadelných doskách vytváral Josef Kemr najmä svojrázne typy ľudí a „ľudkov„, ktorí sa pre svoje vnútorné presvedčenie dostávali do problémov, ale napriek tomu si uchovávali mravnú silu a integritu bez ohľadu na to, ako pôsobili na okolie.
Najčastejšie hral komediálne úlohy
Hral v predstaveniach ako Jeppe z vŕšku (1964), Zo života hmyzu (1965), Macbeth (1968), Lúpežník (1970), Othello (1972), Lucerna (1976), Meštiaci (1977), Biela nemoc (1979), Naši furianti (1979), Bačova žena (1982), Višňový sad (1984), Vec Makropulos (1985), Henrich IV. (1989), Kráľ Lear (1990), Zlý jeleň (1990) či Rok na dedine (1992).
Prvým Kemrovým filmom bol Lízin let do neba (1937) a jeho pokračovanie Lízino šťastie (1939). Do konca druhej svetovej vojny vytvoril rad epizódnych postáv v dodnes obľúbených komédiách ako Škola, základ života (1938), Klapzubova jedenástka (1938), Prosím, pane profesore (1940), Provdám svou ženu (1941), Městečko na dlani (1942), Valentín Dobrotivý (1942) či Jarní píseň (1944).
Po roku 1945 mu začali pribúdať väčšie úlohy, v ktorých dokázal byť rovnocenným partnerom i skúsenejším a známejším hercom. Aj naďalej pritom prevládali komédie. Účinkoval v množstve filmov: Pancho se žení (1946), Rodinné trampoty oficiála Tříšky (1949), Cisárov pekár – Pekárov cisár (1951), Dovolená s Andělem (1952), Cirkus bude! (1954), Hudba z Marsu (1955), Anděl na horách (1955), Občan Brych (1958), Valčík pro milión (1960), Mezi námi zloději (1963), Starci na chmelu (1964), Prípad Barnabáš Kos (1964) či Poklad byzantského kupca (1966).
Kemrovou významnou filmovou postavou bol Kozlík vo Vláčilovej Markéte Lazarovej (1965), kde ako krutý lúpežný rytier presvedčil, že jeho talent je oveľa mnohostrannejší než dovtedy mohol ukázať.
Bol považovaný za svojrázneho čudáka
Podobne negatívnu a výborne zahranú postavu úskočného sluhu Ignáta vytvoril aj vo Vávrovom Kladive na čarodejnice (1971). Režiséri mu však i napriek tomu naďalej zverovali len viac či menej komediálne úlohy, z ktorých najväčšou bol svojrázny dedko v Menzelovej tragikomédii Na samotě u lesa (1976). Práve tam z jeho úst zaznel doslova kultový výrok „Chčije a chčije“.
Z ďalších filmov treba spomenúť snímky Šíleně smutná princezná (1968), Čtyři vraždy stačí, drahoušku (1970), Marečku, podejte mi pero! (1976), Báječní muži s klikou (1978), Opera ve vinici (1982), S čerty nejsou žerty (1984), Krvavý román (1992), V erbu lvice (1994) či Malostranské humoresky (1995).
Na televíznej obrazovke vytvoril Josef Kemr desiatky postáv v inscenáciách a veľmi často sa objavoval aj v seriáloch. Medzi najznámejšie patria Eliška a jej rod (1964), Hříšní lidé města pražského (1968), Pan Tau (1970), F. L. Věk (1971), Chalupáři (1975), Dynastia Novákovcov (1982), Dobrá voda (1982), Slavné historky zbojnické (1984), Cirkus Humberto (1988) alebo Pomalé šípy (1993).
https://www.youtube.com/watch?v=FXM8OlcLP40
Josef Kemr bol ženatý s herečkou a režisérkou Evou Foustkovou. Po roku 1968 zosilnel jeho vzťah ku katolíckemu náboženstvu. Práve preto nesmel isté obdobie ani hrať a mnohí ho začali považovať za svojrázneho čudáka, ktorý sa nevie prispôsobiť dobe, v ktorej žije.
On sa však takto bránil tvrdému tlaku normalizácie a s ňou spojenej relativizácii hodnôt, v ktoré veril. Lebo herec sa podľa neho, vždy „musí podieľať na mravnej a duchovnej očiste človeka„. Josef Kemr zomrel po ťažkej chorobe 15. januára 1995 vo veku 72 rokov. Po smrti o ňom vyšlo niekoľko spomienkových kníh.