S akými pocitmi po jedenásť a pol roku odchádzate z pozície prezidenta SFZ?
V prvom rade s určitým zadosťučinením, že niektoré veci, ktoré sme si naplánovali, sa nám podarilo urobiť. Tento fakt ocenili aj delegáti nedávnej seneckej konferencie SFZ. A tiež s presvedčením, že novozlovený prezident SFZ Ján Kováčik a členovia VV SFZ dokážu zjednotiť futbalové hnutie na Slovensku. Že ho dokážu bez problémov viesť ďalej… Tak isto verím, že sa dokážu vyvarovať tých nedostatkov a problémov, ktoré sme nezvládli my. Dúfam, že dokážu nadviazať na dobré veci, ktoré sa za tých jedenásť a pol roka nám podarilo urobiť.
Čakali ste, že váš nástupca vyhrá voľby už v prvom kole a s takým jednoznačným náskokom?
Tak to vôbec nie. Veď dianie v úvode konferencie nasvedčovalo tomu, že na zvolenie nového prezidenta SFZ možno nebudú stačiť dve kolá. Niektorí ľudia sa usilovali dostať do programu ešte aj tretie kolo, ktoré sme vôbec nemali ani vo volebnom poriadku, ani v stanovách SFZ. Takže z toho výsledku som bol skutočne veľmi prekvapený.
Pokiaľ ide o technickú stránku zmeny vo vedení slovenského futbalu, dokedy budete vo funkcii vy? Kedy máte v pláne protokolárne odovzdať svoj vedúci post Jánovi Kováčikovi?
Od soboty 25. septembra je vo funkcii novozvolený prezident. Do konca septembra som mu protokolárne odovzdal niektoré základné veci, aby sa zachovala nejaká nadväznosť práce. Ale všetky dokumenty a zmluvy má v archíve generálny sekretár. Takže pre prezidenta bude zaujímavejší on ako ja (smiech). Predpokladám, že s ním bude rokovať častejšie a trochu aj tak hekticky – za pochodu. V tomto období nie je totiž veľa času, lebo sú dva kvalifikačné zápasy o postup na ME 2012 v Poľsku a na Ukrajine, ktoré hráme v piatok v Arménsku a v utorok doma s Írskom. Na tie sa teraz treba predovšetkým sústrediť.
Futbal sa vtedy, keď sa vyťahovali korupčné kauzy, stal obetným baránkom, aby sa odpútala pozornosť od iných, oveľa vážnejších problémov. Niekto potreboval pozornosť ľudí nasmerovať iným smerom.František Laurinec
Z tých jedenásť a pol roka vo funkcii na čo najradšej budete spomínať? Ktoré momenty z vášho funkčného obdobia vám najviac utkveli v pamäti?
Neviem, či si spomeniem na všetky. Ale aspoň niektoré veľmi rád uvediem. Krásne zážitky boli hneď na začiatku môjho prvého funkčného obdobia, kedy sa nám podarilo dotiahnuť na Slovensko majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov. Navyše toto vydarené podujatie bolo podložené aj dobrými výsledkami vtedajšej dvadsaťjednotky pod vedením trénera Dušana Radolského. V domácom prostredí sme obsadili na turnaji ME 4. miesto a kvalifikovali sa na futbalový turnaj OH 2000 v Austrálii. Veľmi ma potešili hráči do 19 rokov, ktorí na ME 2002 v Nórsku vybojovali bronz a bol som pyšný na nich aj o rok neskôr, keď na MS hráčov do 20 rokov v Spojených arabských emirátoch ich iba dvanásť minút delilo od postupu do štvrťfinále MS na úkor vysoko favorizovanej Brazílie. Dobré spomienky mám aj na mnoho ľudí, ktorí za 11 rokov prešli funkciami vo VV SFZ, v komisiách a v Rade SFZ. Veľmi si ich prácu a nadšenie pre futbal cením. Som rád, že som mal možnosť s nimi spolupracovať. A pochopiteľne najvyššie hodnotím to, že sa nám podarilo v roku 2009. Historický postup na MS 2010 v Juhoafrickej republike a výborné účinkovanie na tomto šampionáte. Senzačná výhra nad Talianmi. To sú predsa veci, na ktoré sa nezabúda. Tie mi zostanú v pamäti navždy.
Na druhej strane, na ktoré chvíle a udalosti by ste najradšej zabudli, ak by sa to, pravda, dalo?
Možno som bol prezidentom SFZ vo veľmi zložitom období. Kedy sa nám nie vždy darilo najmä po športovej stránke. Ale to asi patrí k športu… V športe nie sú iba dobré a šťastné obdobia, ale aj tie horšie. Ako na prezidenta SFZ na mňa určite negatívne pôsobili všetky korupčné aféry, ktoré boli spojené s futbalom. Vtedy mi bolo veľmi ťažko… Aj keď vždy som hovoril, že žijeme na Slovensku, žijeme v konkrétnej spoločnosti, a nie vo vákuu. To znamená, že korupcia v tejto krajine bola, je a bude. Aj keď proti nej treba bojovať… Ale my teraz nemôžeme tvrdiť, že sa nám ju v blízkej budúcnosti podarí úplne vykoreniť… To sa bez pomoci kompetentných ľudí jednoducho nedá. Navyše si myslím, že futbal sa vtedy, keď sa vyťahovali korupčné kauzy, stal obetným baránkom, aby sa odpútala pozornosť od iných, oveľa vážnejších problémov. Niekto potreboval pozornosť ľudí nasmerovať iným smerom. Je to môj názor, s ktorým iní ľudia nemusia súhlasiť.
Ako prezident SFZ ste začínali vo veľmi zložitom období, končíte v najúspešnejšom. Je niečo z tých vašich projektov, ktoré sa vám nepodarilo zrealizovať? Čo zostalo po vás rozrobené a nedokončené?
Mojou nenaplnenou túžbou, ktorá pre rôzne príčiny zostala, žiaľ, iba na papieri, je postavenie Národného futbalového štadióna. To je projekt, ktorý zostal iba snom… Aj keď sme to podľa mňa nemali plne v našich rukách. Boli sme závislí od ľudí, ktorí v tomto štáte rozdeľovali a rozdeľujú financie. Bez nich sme do toho predsa nemohli ísť. Nech by sa už volal akokoľvek, mal sa začať stavať. Lenže v tejto otázke sme nemohli zostať sami. Štadión malo začať stavať mesto v spolupráci so zväzom a štátom. V mnohých krajinách to takto funguje, prečo to nemohlo takto byť aj na Slovensku? To ma mrzí, lebo presun kvalifikačných zápasov slovenskej reprezentácie na menší štadión do Žiliny alebo na Pasienky sa negatívne premietne aj do ekonomiky zväzu. Kým nebudeme mať vlastný moderný štadión, nepríde nám do zväzovej pokladnice toľko peňazí zo vstupného, ako nám chodilo vtedy, keď sme kvalifikačné zápasy hrali na väčšom štadióne.
Vaše pôsobenie vo vedúcej funkcii v slovenskom futbale sa unikátne premietlo do jedného oblúka. Do funkcie ste nastupovali v roku 1999, keď niektorí funkcionári SFZ hrozili bývalému jeho šéfovi Milanovi Služaničovi štrajkom a čiernymi páskami…Vo funkcii ste skončili niekoľko mesiacov po tom, čo Únia ligových klubov hrozila tiež štrajkom pre nezaplatené televízne prenosy. Uvedomili ste si ten symbolický oblúk: od štrajku po štrajk?
Tak to mi vôbec neprišlo na um. Vôbec som si tieto súvislosti neuvedomil. Žiadny oblúk som nezaregistroval (smiech). Ale aj tieto dve hraničné situácie dokazujú, že prezidentom SFZ som bol v zložitom období. Ja som už vtedy hovoril, že futbalisti majú duely hrať na ihrisku, nie mimo ihriska. Hráči patria na zelený trávnik, nie za zelené stoly. Nebol som zástancom žiadneho štrajku. Ani čiernych pások. A pokiaľ ide o tohoročnú hrozbu, že mužstvá nenastúpia na prvé kolo novej sezóny… Podľa mňa to už bolo súčasťou predvolebného boja. Niektorí ľudia už naháňali body. Preto som rád, že voľby a konferenciu máme už úspešne za sebou a že teraz sa môžeme sústrediť na tie úlohy, ktoré nás v najbližšom období čakajú. Kvalifikáciu o postup na ME 2012 v Poľsku a na Ukrajine máme veľmi dobre rozohranú. Bolo by krásne, keby sme po tohtoročnom svetovom šampionáte štartovali aj na najbližšom európskom. Mužstvo, ktoré sa na MS dostalo medzi šestnásť najlepším tímov sveta, by predsa na šampionáte starého kontinentu nemalo chýbať.
Hovorí sa o vás, že ste veľmi zdatný futbalový diplomat, ktorý dokáže ustáť a vyriešiť aj takéto napäté situácie. Ako sa vám podarilo odvrátiť hrozbu avizovaného sabotovania zápasov úvodného kola Corgoň ligy a I. ligy, ku ktorému sa v polovici júla reálne schyľovalo?
Ďakujem za poklonu. Nebolo to jednoduché, ale trpezlivým rokovaním a doslova vyjednávaním so všetkými zainteresovanými sa nám to podarilo vyriešiť. Funkcionári pochopili, že aj keď sme s niektorými faktúrami meškali, bolo to aj preto, že naša účasť na svetovom šampionáte stála nemalé prostriedky. Verím však, že naše hospodárenie nebude stratové, možno bude aj mierne ziskové, keď prídu na účet peniaze od FIFA za postup a účinkovania na svetovom šampionáte v JAR. Dovtedy musí SFZ fungovať s tým, čo má. Napokon, SFZ nikdy nebol bohatý zväz, čo má však oveľa širšie súvislosti. Závisí to od bývalej i súčasnej trhovej hodnoty slovenského futbalu. Veľkú úlohu pri ohodnotení slovenského futbalu hrá aj interes televíznych spoločností o náš produkt. Za koľko nás televízie chcú vysielať a koľko môžeme od divákov pýtať za vstupenky na medzinárodné zápasy. To je všetko vážne veci a divák z toho vidí iba to, že SFZ dlhuje klubom peniaze za televízne prenosy. Áno dlhujeme, lebo iní dlhujú nám. Naozaj. V dnešnom svete je to však normálna vec. Keď je zadĺžená republika, peniaze chýbajú všetkým. Aj futbalovému zväzu a futbalovým klubom.
Keď už hovoríme o futbalovej diplomacii, vy ste sa v nej zo Slovákov dokázali presadiť asi najďalej. Od minuloročného kongresu v Kodani ste členom výkonného výboru EUFA, ktorý má na starosti marketing i nové projekty pri rozvoji futbalu na starom kontinente. Čo sa vám v tejto pozícii už podarilo vybaviť pre Slovensko?
Tak by som otázku nestaval. Ale prosím. Som hrdý na to, že tohoročný kongres Medzinárodnej futbalovej federácie FIFA v Johannesburgu akceptoval našu žiadosť a súhlasil so zaradením Slovenska medzi krajiny, ktoré patria do FIFA od roku 1907. Teda odvtedy ako je jej členskou krajinou napríklad Česko alebo Maďarsko, či Rakúsko. My sme kongresu v Johannesburgu predložili jasné dôkazy, na základe ktorých by nás mali ako vtedajšiu súčasť bývalého Rakúsko-Uhorska zaradiť po boku Čechov. Doteraz akceptovali rok založenia nášho organizovaného futbalu rok 1938. Futbal sa však u nás hral už na prelome 19. a 20. storočia. Ešte na tom budeme robiť, aby všetko bolo tak, ako má byť. Spolu s ďalšími funkcionármi UEFA som pracoval na novom projekte Európskej ligy UEFA, z ktorého dnes už majú úžitok aj menšie futbalové krajiny okolo nás. Tak isto sme pripravili inováciu Ligy majstrov, v ktorej teraz pôsobí aj náš majster MŠK Žilina. Som v komisii UEFA, ktorá chce v blízkej budúcnosti zmeniť doterajší model 8-členného finálového turnaja ME hráčov do 21 rokov. Chceme ho rozšíriť na 12 alebo 16 účastníkov. Futbalové výbery do 21 rokov hrajú totiž najťažšiu a najzložitejšiu kvalifikáciu o postup na ME. V nej dokonca ani víťazi základných skupín nemajú istotu, že postúpia, lebo po základnej skupine sa hrá ešte barážová časť, kde sa vyžrebované dvojice stretnú systémom doma – vonku. Je to zložité a my sa usilujeme dať šancu aj výberom z futbalovo slabších krajín.
Možno som bol prezidentom SFZ vo veľmi zložitom období. Kedy sa nám nie vždy darilo najmä po športovej stránke. František Laurinec
Vráťme sa domov. Počas svojho dlhého takmer 12-ročného mandátu ste úzko spolupracovali s šiestimi trénermi A-tímu SR. S kým z nich sa vám spolupracovalo bez problémov a s kým to bolo také komplikovanejšie? Ku komu ste si museli cestu hľadať trochu dlhšie?
So všetkými štátnymi trénermi sa mi robilo dobre. Všetci boli špičkové osobnosti slovenského trénerskeho hnutia. Možno mnohí z nich doplatili na to, že nemali takú kvalitu na hráčskej lavičke, akú má momentálne tréner Vladimír Weiss. Možno nemali toľko športového šťastia ako mal v rozhodujúcich chvíľach kvalifikačných bojov on a jeho najbližší spolupracovníci. Ale či to bol tréner Jankech, Jurkemik, Galis alebo Kocian, spolupráca s nimi bola vždy na výške. Každý z nich má svoje prednosti. Navyše, ja som razil heslo, že štátna reprezentácia má absolútnu prioritu. Pre ňu sme spolu vytvárali tie najlepšie podmienky. Spolupráca bola z tohto pohľadu bezproblémová. Samozrejme, že tréner Vladimír Weiss je z nich všetkých najúspešnejší. Preto sme s ním hneď po MS 2010 v Juhoafrickej republike predĺžili zmluvu, čo ma veľmi teší. Jeho kvality už prerástli naše rozmery. Vladimír Weiss je skutočne trénerom európskeho formátu. Všetci vieme, že on nie je jednoduchá povaha. Ale vo svojej podstate je to skvelý odborník a človek. Len si treba nájsť k nemu cestu. Myslím si, že ja som si ju k nemu našiel. Ale nebolo to vôbec jednoduché.
Počas svojho mandátu ste úzko spolupracovali so štyrmi generálnymi sekretármi a jedným zastupujúcim… Aká bola spolupráca s doterajšími šéfmi vášho futbalového sekretariátu?
To je trošku komplikovanejšia otázka. Pretože náš sekretariát prakticky vznikal z ničoho. Na môj vkus tých generálnych sekretárov sa tam vymenilo pomerne veľa. Vedúci sekretariátu by v živote športového zväzu mal byť stabilizačný faktor. V našom prípade to tak nebolo… Generálny sekretár by mal prežiť volených funkcionárov. Ja som ich za jedenásť a pol roka prežil piatich… Niektorým sa darilo viac, niektorým menej. V rámci ich schopnostiam, nadaniu, vzdelaniu i povahe. Napríklad Dušan Tittel mal obdivuhodný ťah na bránku. Miloš Tomáš je skôr taký uvážlivý typ. Menej výrazný. Ale prácu si tiež vie urobiť veľmi dobre. Veľká fluktuácia sekretárov SFZ však priniesol so sebou jeden problém. Bolo na škodu veci, že ani jeden z nich nevydržal vo funkcii dlhšie obdobie. Oni na tejto pozícii nemali možnosť vyrásť. Lebo aj ja som bol pred desiatimi rokmi iný, ako som teraz. Takže myslím si, že keby niektorý z nich vydržal na tomto poste dlhšie, možno by niektoré veci vyzerali inak ako vyzerajú. Povedzme aj v komunikácii s médiami a aj PR aktivity zväzu by boli iné.
Svojmu nástupcovi ste okrem spomenutého Národného futbalového štadióna a rozpracovaného projektu spoločnej česko-slovenskej ligy ako dedičstvo nechali nie iba aj totálne nezvládnutú mediálnu politiku a PR aktivity, ale údajne aj prázdnu zväzovú pokladnicu. Čo je na tom pravdy?
Pokiaľ ide o chyby v mediálnej sfére a v oblasti PR aktivít, musím dať za pravdu ľuďom, ktorí nám to vyčítajú, ktorí nás za tieto veci kritizujú. V tejto oblasti sme mali veľké nedostatky. Mnohé veci beriem na seba. Nepodarilo sa nám na dlhšie obdobie stabilizovať post hovorcu SFZ, čo je veľká chyba. Aj keď Marianna Čižmárová počas MS a po nich odviedla veľmi dobrú robotu. Lenže to nebola jej hlavná náplň práce. Neskoro sme informovali o našich dobrých aktivitách, nedokázali sme predať dobré veci. Nevedeli sme včas reagovať ani na kritiku. Spolupráca s médiami je oblasť, ktorú sme nezvládli. Mám na tom aj ja svoj diel viny. Nevyzúvam sa z toho. Prácu s médiami sme nezvládli.
Prečo sa vám v médiách nepodarilo predať historický úspech slovenskej reprezentácie, ktorá postúpila na MS a neskôr aj do osemfinále svetového šampionátu?
Na túto otázku neviem celkom dobre odpovedať. Ani neviem, či je to otázka pre mňa… V tejto veci som na pochybách… Stále nie som si istý, či práve SFZ je ten subjekt, ktorý má v médiách predávať svoje úspechy. Úspechy nášho futbalu by mali prezentovať v prvom rade médiá, ktoré sú na to určené. Darmo sa vy budete tlačiť do novín, rozhlasu alebo televízie, keď v nich o vás nemajú záujem. Zlé bolo aj to, že sme nezvládli spoluprácu s médiami najmä v závere svetového šampionátu a nepripravili sme PR aktivity, ktoré by nám pomohli lepšie prezentovať výkony reprezentácie v Juhoafrickej republike najmä po jej návrate. Historický úspech išiel akosi do stratena… To je jedna z mojich prehier, ktorú si ako vtedajší prezident SFZ jasne uvedomujem.
A pokiaľ ide o údajne prázdnu zväzovú pokladnicu?
Tieto zaručené správy o diere vo zväzovej pokladnici sú veľkou fámou, ktorá nám zbytočne strpčuje život. Je to nezmysel a nevieme, kto prvý ho začal vo verejnosti šíriť. Veď reprezentácia za svoju účasť na MS 2010 dostane osem miliónov USD a jeden milión USD za postup medzi 16 najlepších mužstiev sveta. Peniaze získavame nie iba zo štátnych dotácií, z ministerstva školstva, či priamych dotácii z UEFA, ale pomáhame si aj čerpaním príspevkov z projektov UEFA ako je napríklad často spomínaný HatTrick. Ale ani my nečakáme so založenými rukami, kým nám niekto niečo dá, lebo rozpočet SFZ nemalou sumou napĺňame aj vďaka vlastným reklamným aktivitám a tiež príspevkami od nášho marketingového partnera. V roku 2009 nám napríklad pomohol preklenovacím úverom so splatnosťou na päť rokov. V súčasnej dobe je takáto pôžička normálna vec. Za päť rokov ju s osempercentným úročením splatíme. Dnes predsa za zdravé finančné firmy sú označené aj tie, ktoré fungujú vďaka tridsaťpercentnému zadĺženiu. Veď aj Slovensko funguje vďaka pôžičkám s väčšími či menším úročením. To je predsa normálne. Žijeme ťažké obdobie a musíme robiť všetko tak, aby to naši futbalisti pocítili čo najmenej. Nemôžeme chcieť mať pri reprezentácii jedného z najlepších európskych trénerov a nevytvoriť mu adekvátne podmienky. Nemôžeme mať ľudové vstupné na medzinárodné zápasy a zároveň sa usilovať, aby reprezentanti mali vytvorené také prostredie, ktoré sa aspoň trochu približuje Nemcom a Talianom. To sa s našimi finančnými možnosťami jednoducho nedá. Preto hľadáme partnerov, ktorí nám pomôžu toto všetko zabezpečiť.
Pred reprezentačným zápasom s Chorvátskom ste povedali, že aj keď neviete, akým smerom sa bude uberať dianie v slovenskom futbale, vždy budete pripravený pomôcť mu. Ako z pozície člena exekutívy UEFA, tak aj z pozície dlhoročného erudovaného odborníka, ktorý dlho fungoval v slovenskom futbale. Argumentovali ste aj tým, že keďže ešte nemáte 80 rokov, stále ste plný chuti a elánu zveľaďovať slovenský futbal vo všeobecnosti. Stojíte si za slovom? Dodržíte tento sľub?
Áno dodržím. Do osemdesiatky mi chýba ešte dvadsaťjeden rokov (smiech). Takže ešte chcem pomáhať slovenskému futbalu. Napokon, ešte pred konferenciou SFZ som dvom z uchádzačov o post prezidenta SFZ sľúbil pomoc. Svojmu nástupcovi chcem pomáhať nie iba na domácej futbalovej scéne, ale najmä v kontaktoch s vedením UEFA a FIFA. Svoju ponuku som zopakoval aj novému prezidentovi Jánovi Kováčikovi. A keďže svoj sľub chcem dodržať, rád mu pomôžem nie iba radou, ale aj konkrétnou pomocou najmä v súvislosti s rozpracovaným projektom spoločnej česko-slovenskej súťaže. Na úrovni UEFA mám veľmi dobré kontakty, bolo by veľkou škodou, keby sme ich v budúcnosti nevyužili. Veď sme ich budovali dlhé roky.
Mojou nenaplnenou túžbou, ktorá pre rôzne príčiny zostala, žiaľ, iba na papieri, je postavenie Národného futbalového štadióna. To je projekt, ktorý zostal iba snom… Aj keď sme to podľa mňa nemali plne v našich rukách. Boli sme závislí od ľudí, ktorí v tomto štáte rozdeľovali a rozdeľujú financie.František Laurinec
Na konferencii v Senci vás delegáti zvolili za čestného prezidenta SFZ, čím dali jasne najavo, že vaše pôsobenie vo vedúcej funkcii SFZ si vážia. Čo to pre vás znamená byť prvým čestným prezidentom SFZ v histórii slovenského futbalu?
Je to pre mňa veľká pocta, ktorú si veľmi vážim. Táto vysoká pocta je však pre mňa nie iba odmenou za doteraz odvedenú prácu, ale aj veľký záväzok do ďalších rokov. Vždy som tvrdil, že Slovensko je malá krajina a preto v základných veciach musíme držať spolu. Slovenský futbal dosiahol výnimočné úspechy vtedy, keď sme všetci dokázali spolu ťahať za jeden koniec povrazu. Slovenský futbal išiel výkonnostne hore v rokoch, keď aj jednotlivci dokázali rešpektovať vyšší princíp, ktorým bol jednoznačne záujem slovenskej reprezentácie a slovenského futbalu.
Pripravil Štefan Žilka
