- aktualizované 15. januára 21:01
KYJEV 15. januára (WebNoviny.sk) – Čo môže Slovensko ako predsednícka krajina Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) urobiť pre odblokovanie politického procesu medzi Ukrajinou a Ruskom a čo môže urobiť preto, aby sa zmenšilo utrpenie ľudí, ktorí sú zasiahnutí konfliktom, boli dve hlavné otázky, ktoré sa pýtal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák počas svojej utorkovej návštevy v Kyjeve. Lajčák ako úradujúci predseda OBSE išiel na Ukrajinu na svoju prvú návštevu v tejto funkcii, v stredu ho čaká návšteva línie kontaktu.
Dohoda o rekonštrukcii
Utorkové rokovania s politickými predstaviteľmi vrátane premiéra Volodymyra Hrojsmana označil za detailné a konkrétne. Ukrajinská strana poskytla zoznam vecí, kde si myslí, že by sa dal dosiahnuť pokrok, respektíve je pripravená urobiť ústupky, informoval v utorok novinárov Lajčák na pôde OBSE v Kyjeve.
Lajčák v Rakúsku rokoval o spolupráci medzi krajinami aj o predsedníctve v OBSE
„V stredu sa stretneme s ľuďmi, ktorí sú týmto konfliktom dotknutí. Budú ma zaujímať ich názory. Vo februári idem do Moskvy a poznatky z tejto ukrajinskej cesty mi pomôžu,“ dodal minister s tým, že Slovensko má ako sused Ukrajiny zjavný záujem na tom, aby to bola bezpečná krajina.
V stredu Lajčák navštívi aj jediný most pre peších v Luhanskej oblasti, ktorý je poškodený a želá si, aby sa podarilo dosiahnuť dohodu o rekonštrukcii. To je zároveň podľa ministra príklad toho, ako konkrétne pomôcť konkrétnym ľuďom.
Konflikt dvoch interpretácií
V utorok zaznel podľa ministra celý rad konkrétnych vecí týkajúcich sa napríklad auditu Minských dohôd, aby sa ukázalo, ktorá strana čo plní a neplní.
„Hovorili sme detailne o výmene zajatcov, o tom, kde by sa mandát pozorovateľskej misie OBSE mohol posilniť,“ špecifikoval dnešné rozhovory. V rozhovoroch s ukrajinskými politikmi zdôraznil záujem medzinárodného spoločenstva, aby prezidentské aj parlamentné voľby boli organizované tak, aby to zodpovedalo všetkým štandardom, aby voľby nemohli byť spochybniteľné.
Nedávny konflikt v Azovskom mori je podľa Lajčáka do značnej miery konfliktom dvoch interpretácií. V tejto súvislosti sa hovorí aj o posilnení pozorovateľskej misie. „Dôležité nie je, či si to viem predstaviť ja, ale či sa na tom dokáže zhodnúť 57 účastníckych krajín. OBSE je pripravená, misia aj zvýšila monitoring, ale je to monitoring zo súše. Pokiaľ by sme sa mali dohodnúť na posilnení monitoringu aj na mori, vyžadovalo by si to navýšenie rozpočtu, personálu. A v tejto chvíli pohyb týmto smerom nevidím. Ak by sa však ukrajinská a ruská strana zhodli na tom, že je to užitočné, tak si myslím, že zvyšok krajín by to podporil,“ vysvetlil Lajčák. Mandát monitorovacej misie je vždy na rok, od marca do marca a musí ho odobriť všetkých 57 krajín organizácie.
Otvoril honorárny konzulát
Jedna z foriem monitoringu situácie na Ukrajine je aj pomocou bezpilotných lietadiel. Tie však niekedy zostrelia. Lajčák potvrdil, že v Kyjeve dnes hovoril aj o tejto veci, ale nemôže ísť verejne do detailov. Dodal však, že získal poznatky, s ktorými bude ďalej pracovať. Optimistický je aj pokiaľ ide o ďalšie rokovania Normandského formátu, teda Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska. „Kolegovia z pozorovateľskej misie mi dali najavo, že vieme pripraviť podnety aj na to, aby sa zišla Normandská skupina, a aby mala konkrétny materiál na diskutovanie, ale nechcem teraz ohlásiť, že sa to udeje. Je však vidieť, že cítia potrebu potlačiť politický prístup dopredu,“ avizoval minister.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je počas ročného predsedníctva Slovenska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe jej úradujúcim predsedom, išiel na svoju prvú návštevu v tejto funkcii na Ukrajinu. Okrem politických rokovaní s premiérom Hrojsmanom a predstaviteľmi misie OBSE v Kyjeve navštívil aj Charkov, kde otvoril honorárny konzulát Slovenska na Ukrajine. V stredu poletí k línii kontaktu, kde sa oboznámi s každodennou realitou obyčajných ľudí. Na pláne má návštevy aj ďalších konfliktných oblastí v rámci OBSE. Dnes sa mal stretnúť aj s prezidentom Petrom Porošenkom, ten však nebol v Kyjeve pre prebiehajúcu predvolebnú kampaň.
OBSE je najväčšia regionálna bezpečnostná organizácia, má 57 účastníckych krajín a 11 partnerských. Rozhodnutia sa tvoria konsenzom. Slovensko prebralo predsedníctvo od Talianska, budúci rok sa ho ujme Albánsko.