WASHINGTON 28. marca (WEBNOVINY) – Americký prezident Barack Obama v piatok vyzval Rusko na ukončenie koncentrácie ozbrojených síl na hranici s Ukrajinou. Podľa slov šéfa Bieleho domu, ktoré v piatok zverejnili americké médiá, ide o neštandardné konanie ruskej armády.
Obama tvrdí, že ruskí vojaci sa zhromažďujú na hranici s Ukrajinou pod rúškom vojenského cvičenia. Aj to podľa neho dokazuje, že ruský prezident Vladimir Putin stále neprekonal mentalitu studenej vojny. Obama síce pripustil, že môže isť iba o snahu zastrašiť nové ukrajinské vedenie, no nevylúčil, že to môže byť aj predohra k ďalším akciám.
—-> TU.
Rusko už rozmiestnilo skoro 100 000 vojakov pozdĺž svojich hraníc s východnou Ukrajinou. Tvrdí to predseda ukrajinskej Národnej bezpečnostnej rady Andrij Parubij.
Jeho tvrdenie sa líši od posledného odhadu americkej armády, podľa ktorej sa pri hraniciach nachádza 20 000 až 30 000 ruských vojakov. „Na hraniciach s Ukrajinou nasadili skoro 100 000 vojakov. Ruské jednotky nie sú len na Kryme, ale sú pozdĺž celých hraníc,“ vyhlásil.
Európska únia ešte nie je pripravená prijať Ukrajinu
Kyjev sa podľa neho obáva ďalšej intervencie zo strany Ruska na východe krajiny. „Môže dôjsť k rozsiahlemu útoku na územie kontinentálnej Ukrajiny a my sa naň pripravujeme,“ povedal Parubij.
Jeho tvrdenie potvrdil aj americký republikánsky poslanec Mike Turner, podľa ktorého Rusi nasadili pri Ukrajine ďalších asi 80 000 vojakov ako aj obrnené vozidlá, bojové tanky, delostrelectvo a letectvo. Nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva obrany však považuje tieto počty za prehnané.
—>TU.
Rusko ubezpečilo Spojené štáty, že rozmiestnenie vojakov pri hraniciach s Ukrajinou súvisí s vojenským cvičení, Pentagon však vo štvrtok konštatoval, že nemá žiadne údaje o prebiehajúcich cvičeniach.
Hovorca Pentagonu John Kirby pred novinármi však odmietol komentovať možnosť ruského útoku na východnú Ukrajinu. Konštatoval len, že ruská vojenská prítomnosť zvyšuje napätie v regióne.
Rusi vrátia ukradnutú výzbroj Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok nariadil vrátenie výzbroje, ktorú vojaci na Kryme ukradli ukrajinskej armáde. Má sa to však týkať len arzenálu na krymských základniach, ktoré „neprejavili lojalitu Rusku„.
Informoval o tom ruský minister obrany Sergej Šojgu, ktorý Putina zároveň informoval o tom, že odsun ukrajinských vojakov z Krymu „je dokončený„. Šojgu preto Putina požiadal o „povolenie na začatie prevozu zbraní a vojenského zariadenia na Ukrajinu„. Medzi vráteným arzenálom majú byť aj lode.
Už je po odsune krymských jednotiek
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v piatok oznámil, že odsun krymských jednotiek, ktoré chceli naďalej slúžiť v ukrajinskej armáde, sa už skončil. Ukrajine budú vrátené vojenské lode, bojové lietadlá a ďalšia výzbroj. Šojgu tiež informoval, že ruská zástava už vlaje na všetkých vojenských zariadeniach a základniach na Krymskom polostrove.
Na všetkých lodiach, základniach a posádkach tiež zmenili štátny symbol z ukrajinského na ruský. „Posledné udalosti na Kryme boli vážnym testom, ktorý dokázal nové schopnosti našich ozbrojených síl ako aj vysokú morálnu úroveň ich príslušníkov,“ vyhlásil v piatok Putin.
Ruské vojsko sa zmocnilo ukrajinských základní a zariadení po tom, ako sa polostrov Krym fakticky pripojil k Ruskej federácií. Niektorí ukrajinskí vojaci sa pridali k ruským jednotkám, iní to však odmietli a vracajú sa späť na Ukrajinu. Ich počet však Šojgu nešpecifikoval.
Janukovyč skončil vo svojej strane
Odvolaný ukrajinský prezident Viktor Janukovyč v piatok vydal vyhlásenie, v ktorom vyzýva krajanov na usporiadanie referenda podobnému tomu zo 16. marca, keď obyvatelia Krymu veľkou väčšinou podporili jeho pričlenenie k Rusku.
Podľa britského portálu The Telegraph chce politik v ruskom exile týmto spôsobom „napáliť“ svojich protivníkov, ktorí vo februári prevzali moc v Kyjeve a medzi rusky hovoriacimi obyvateľmi na východe krajiny nie sú príliš populárni. Vo vyhlásení zverejnenom ruskou tlačovou agentúrou ITAR-TASS uvádza, že každý z ukrajinských územných celkov by mal dostať možnosť hlasovať o svojom štatúte v rámci krajiny, čo má paradoxne zaručiť jej „celistvosť“.
„Ako prezident, ktorého myseľ a srdce sú s vami, vyzývam každého rozumného občana Ukrajiny: Nenechajte sa využívať podvodníkmi! Požadujte referendum o určení štatútu každej z oblastí v rámci Ukrajiny,“ cituje z dokumentu ITAR-TASS, pričom podobne ako iné ruské médiá o Janukovyčovi píše ako o „zákonnom prezidentovi, ktorý musel opustiť svoju krajinu“.
Vo vyhlásení Janukovyč opakuje názor, že februárová revolúcia bola „ozbrojeným pučom uskutočneným opozíciou za použitia zbraní teroristických skupín a s plnou podporou niektorých západných štátov“. Poukazuje tiež na „anarchiu v uliciach“, na ktorú obyvatelia juhovýchodných častí Ukrajiny „prirodzene“ reagujú protestmi.
Janukovyča plánujú už cez víkend zbaviť členstva v jeho Strane regiónov. Tá si chce pred blížiacimi sa májovými prezidentskými voľbami napraviť reputáciu. „Janukovyč aj členovia jeho tímu budú vylúčení zo strany, nebudú už členmi,“ povedal v rozhovore pre britský denník The Telegraph podpredseda Strany regiónov Borys Kolesnikov.
„Bolo obrovskou chybou, že koncentroval moc do svojich rúk a bohužiaľ to viedlo ku katastrofe,“ dodal. Multimilionár Kolesnikov chce, aby sa Strana regiónov pretransformovala na zoskupenie podobné americkej Republikánskej strane, resp. britským konzervatívcom.
Janukovyča zbavili postu prezidenta vo februári po viac ako dvojmesačných protestoch proti jeho vláde. Tie si vyžiadali až sto obetí. Nepokoje viedli až k udalostiam, ktoré vyvrcholili odtrhnutím Krymskej autonómnej republiky ako aj prístavu Sevastopoľ k Rusku. Päťdesiatjedenročný Kolesnikov v minulosti pôsobil ako vicepremiér.