BRUSEL 9. apríla (WEBNOVINY) – Ukrajinská dočasná vláda dala v stredu povstalcom na východe krajiny 48-hodinové ultimátum na opustenie sídiel regionálnych zastupiteľstiev, ktoré už niekoľko dní okupujú.
Informoval o tom minister vnútra Arsen Avakov. „Su dve možnosti,“ povedal Avakov novinárom v Kyjeve na tému „protiteroristickej operácie“ namierenej na upokojenie situácie vo východných oblastiach Ukrajiny. „Politické urovnanie sporu prostredníctvom rokovaní, alebo použitie sily,“ cituje ho spravodajský portál stanice BBC.
—-> TU.
Radikáli sú zásobení výbušninami
Ozbrojení demonštranti vo východoukrajinskom meste Luhansk už prepustili 56 zo 60 osôb, ktoré údajne zadržiavali ako rukojemníkov v okupovanom sídle tajnej služby. V stredu ráno o tom informovala samotná Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU), ktorá počas predošlého dňa zverejnila vyhlásenie o zadržiavaní bližšie neidentifikovaných ľudí „radikálmi“ vyzbrojenými výbušninami.
Pobočka SBU v Luhansku je jednou z viacerých vládnych budov obsadených v nedeľu proruskými skupinami odmietajúcimi februárové prevzatie moci v Kyjeve dovtedajšou opozíciou a požadujúcich vypísanie referenda o autonómii, čo vyvoláva obavy z opakovania scenára na Kryme anektovanom v marci Ruskom. Proruskí demonštranti obsadili viaceré vládne budovy v Donecku, Charkove a spomínanom Luhansku.
Demonštranti v Luhansku do stredajšieho rána vybudovali vysoké barikády pozdĺž cesty vedúcej popred okupovanú budovu SBU, kde cez noc vystupovali rečníci odsudzujúci nové ukrajinské vedenie. Jeden z nich pritom vyvolal nadšené reakcie poslucháčov, keď vymenoval popredných politikov, ktorí by podľa neho mali byť popravení.
Muž vydávajúci sa za koordinátora okupačnej akcie v Luhansku v utorok agentúre Reuters poprel, že by aktivisti mali výbušniny alebo zadržiavali rukojemníkov.
—>TU.
Ukrajinské médiá medzitým zverejnili video, kde maskovaný muž označuje okupantov za ukrajinských veteránov zo sovietskej vojny v Afganistane a varuje, že v prípade pokusu o ich vyhnanie z budovy použijú zbrane. Na mieste údajne zatiaľ nič nenasvedčuje blížiacemu sa zásahu bezpečnostných zložiek, ako tomu bolo v utorok v Charkove.
Podľa SBU pokračuje vyjednávanie so separatistami a do budovy mohli doteraz bez obmedzenia vstupovať poslanci ukrajinského parlamentu.
USA a Ukrajina zvyšuje napätie, sťažuje sa Rusko
Rusko v stredu uisťovalo Ukrajinu aj Západ, že prítomnosť jeho vojsk hranici s Ukrajinou neznamená žiadnu hrozbu. Ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení označilo obvinenia, že Rusko zhromažďuje vojenskú silu pri východe Ukrajiny, za nepodložené. Podľa údajov Severoatlantickej aliancie tam Moskva rozmiestnila asi 40 000 vojakov, podľa ďalších zdrojov až 80 000.
„Spojené štáty a Ukrajina nemajú dôvod sa obávať,“ uvádza sa vo vyhlásení. Ministerstvo zopakovalo, že Moskva nevykonáva pri ukrajinskej hranici žiadnu nezvyčajnú činnosť vojenského významu.
Moskva zároveň obvinila USA a Ukrajinu z vedenia protiruskej kampane na pôde Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Na jej mimoriadnom zasadnutí o situácii na Ukrajine sa Rusko nezúčastnilo. Washington a Kyjev podľa Ruska v súvislosti s Ukrajinou neustále zvyšujú napätie.
Za nepokojmi je Rusko, pripustila americká diplomacia
Nepokoje na východe Ukrajiny, počas ktorých sa proruským separatistom podarilo obsadiť viaceré oficiálne sídla úradov, sú dielom Ruska. V stredu to prvýkrát oficiálne pripustila aj americká diplomacia. „Nemyslím si, že máme akúkoľvek pochybnosť o priamej silovej zaangažovanosti Ruska,“ vyhlásila Victoria Nulandová, hlavná členka amerického ministerstva zahraničných vecí pre Európu.
Ukrajina a Západ sa obávajú, že na východe Ukrajiny by sa mohla zopakovať situácia z Krymu, ktorý pred pripojením sa k Rusku obsadili tamojšie jednotky. Americký minister zahraničia John Kerry obvinil Rusko z podnecovania separatistických nepokojov na východe Ukrajiny, pričom konštatoval, že Moskva takto môže vytvárať podmienky na vojenskú intervenciu ako v prípade Krymu.
Ministri zahraničných vecí Ukrajiny, Ruska a USA by sa mali v priebehu budúceho týždňa stretnúť na rokovaní venovanom ukrajinskej kríze za účasti vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú politiku.
V utorok o tom informovala jej hovorkyňa, presný termín ani ďalšie podrobnosti stretnutia však zatiaľ nie sú známe. Podľa iných zdrojov by mal ukrajinský minister Andrij Deščycja s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom rokovať v prítomnosti amerického partnera Johna Kerryho a predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej na nešpecifikovanom mieste v Európe.
Rokovanie ministrov Ukrajiny a Ruska navrhol minulú stredu ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, pričom označil za ťažiskovú tému hospodárske vzťahy, a to najmä bilaterálny obchod a energetiku.
Európska komisia (EK) oznámila v stredu vytvorenie špeciálnej podpornej skupiny, ktorá má Ukrajine pomôcť stabilizovať jej súčasnú ekonomickú a politickú situáciu. Novinárov o tom informoval hovorkyňa EK Pia Hansenová.
Dodala, že činnosť skupiny bude koodrdinovať komisár pre rozšírenie Štefan Füle. Podporná skupina so sídlom v Bruseli bude zložená z troch desiatok osôb, ktorí budú spolupracovať s expertmi jednotlivých členských štátov EÚ ako aj s medzinárodnými finančnými inštitúciami.
Skupina bude identifikovať a vypracovávať priority pre Ukrajinu a koordinovať s ukrajinskými úradmi nevyhnutnú pomoc na stabilizáciu ekonomiky a politickej situácie. Do konca tohto roku má určiť, akú pomoc Ukrajina od únie porebuje.
„Rozhodnutie EK zabezpečí, že ukrajinské úrady dostanú potrebnú pomoc pri politických a ekonomických reformách,“ povedal pri tejto príležitosti predseda EK José Manuel Barroso. Činnosť skupiny sa môže v budúcnosti rozšíriť aj na Gruzínsko a Moldavsko, bude
Zvládnutie krízy na Ukrajine je jednou zo zahranično-politických priorít Európskej únie po tom, čo Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym. Existujú obavy, že podobný scenár sa uskutoční aj na východe Ukrajiny.