BRATISLAVA 23. septembra (WebNoviny.sk) – Slovensko nebude musieť prijať ekonomických migrantov, ani nám nikto utečencov nemôže nanútiť.
„Každý členský štát bude mať právo odmietnuť prijať konkrétneho žiadateľa, a to v prípade, že by predstavoval bezpečnostnú hrozbu pre národnú bezpečnosť,“ píše sa v materiáli k schváleným kvótam, ktorý agentúre SITA poskytol vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik. Prerozdelenie utečencov do členských štátov EÚ v utorok schválili ministri vnútra štátov EÚ v Bruseli.
Slovensko nemusí prijať ekonomických migrantov
Ako ďalej informoval Králik, Slovensko nebude musieť prijať ani ekonomických migrantov. „Pôjde len o utečencov, ktorí pochádzajú z krajín, u ktorých je miera udeľovania azylu nad hranicou 75 percent. V súčasnosti ide o občanov Sýrie, Eritrey a Iraku. Pôjde o utečencov, u ktorých existuje zjavná a naliehavá potreba medzinárodnej ochrany,“ píše sa v stanovisku.
Zároveň sa tým umožní, aby ekonomickí migranti nemohli nedôvodne predlžovať svoj pobyt v rámci EÚ a mohli byť bez meškania vrátení do krajiny pôvodu.
Ministri kvalifikovanou väčšinou odsúhlasili prerozdelenie 120-tisíc vutečencov. Tých budú prerozdeľovať počas dvoch rokov. Podľa návrhu Komisie sa malo premiestniť 15 600 utečencov z Talianska, 50 400 z Grécka a 54-tisíc z Maďarska.
V prvej fáze príde na Slovensko 802 utečencov
Keďže Maďarsko však nechce byť zaradené do zoznamu krajín, ktoré by boli odbremenené, Rada ministrov rozhodla, že počet 54 000 sa môže použiť v prípade, že iný štát bude v najbližšom období konfrontovaný s náhlym prílevom utečencov. Ak sa tento počet v najbližšom roku neprerozdelí medzi iné štáty, bude sa môcť použiť ďalšie odbremenenie Talianska a Grécka.
Podľa rozhodnutia by Slovensko v prvej fáze malo prijať 190 utečencov z Talianska a 612 utečencov z Grécka, čiže celkovo 802 utečencov. Ak sa však dobrovoľne pripoja Nórsko a Švajčiarsko, ktoré síce nie sú členmi EÚ, ale sú pridruženými krajinami schengenu, tento počet sa môže znížiť.
Pokiaľ Slovensko nebude vystavené náhlej migračnej vlne, v druhom roku prerozdeľovania by sme mali prijať ďalších 656 utečencov. EÚ tieto čísla určila na základe niekoľkých faktorov – HDP, nezamestnanosti, veľkosti populácie a počtu žiadostí o azyl za posledných päť rokov.
OSN varuje Úniu, presídlenie utečencov nebude fungovať
Kvóty sú diktát, ideme do konfliktu s Úniou, vyhlásil Fico
Únia schválila kvóty o utečencoch, Slovensko hlasovalo proti
Merkelová vyzýva Američanov, prijmite viac utečencov
Slovensko požiadalo v tomto roku o azyl vyše sto cudzincov
Únia prispeje na migrantov finančným balíkom
Na jedného utečenca dostane členská krajina 6000 eur, pričom EÚ poskytne preddavok 50 percent, aby krajiny mohli konať čo najrýchlejšie. Celkovo na túto relokačnú schému EÚ poskytne 780 miliónov eur.
Ako sa pripúšťa v materiáli, ktorý médiám Králik poskytol, sekundárny pohyb utečencov, teda že sa premiestnia z krajiny, kam ich pridelia, do inej, sa nedá vylúčiť.
„Žiadateľ o azyl však bude povinný zostať v hostiteľskej krajine. Bude mať právo na pobyt len v tejto krajine a bez jej súhlasu sa nebude môcť presunúť do inej krajiny. Ak by hostiteľskú krajinu opustil, bude eskortovaný späť do prijímajúcej krajiny. V prípade, že prijímaciu krajinu opustí, vystavuje sa riziku, že stratí ochranný právny status,“ vysvetľuje Králik. Ako dodal, v inej ako hostiteľskej krajiny by utečenec bol nelegálne.
Pri rozdeľovaní rozhodnú aj jazykové schopnosti
Mechanizmus prerozdeľovania sa spustí najneskôr do dvoch mesiacov, odkedy členský štát udelí súhlas s prijatím utečencov. Vo výnimočných prípadoch táto lehota môže byť predĺžená na 3,5 mesiaca. Samotná relokácia prebehne v piatich fázach.
V prvej fáze krajina nominuje styčných splnomocnencov, ktorí pôjdu do Talianska a Grécka a dohliadnu, aby sa prihliadalo na súlad medzi podmienkami prijímajúcej krajiny a profesijnou kvalifikáciou utečenca, jazykovými schopnosťami, rodinnými a kultúrnymi väzbami a aby sa tým zabezpečila čo najlepšia integrácia utečenca.
V druhej, identifikačnej fáze kandidáti na premiestnenie absolvujú rozhovor a dostanú informácie o podmienkach relokácie, vrátane informácie o dôsledkoch nedovolených pohybov do iných krajín.
Potom krajina vytvorí databázu kandidátov, bude môcť oznámiť svoje preferencie, tie však nesmú byť diskriminačné. V štvrtej fáze začne prideľovanie utečencov do konkrétnych krajín, pričom prednosť budú mať najviac zraniteľné skupiny. Napokon sa uskutočnia procedurálne kroky. Grécko a Taliansko navrhnú zoznam utečencov hostiteľskej krajine, hostiteľská krajina vyjadrí súhlas s identifikovanými kandidátmi, písomné rozhodnutie o premiestnení. Najneskôr do dvoch mesiacov sa uskutoční premiestnenie.
Kvóty nie sú jediné riešenie migračnej krízy
Rada návrh Komisie upravila tak, že členský štát bude môcť za výnimočných okolností do troch mesiacov od prijatia oznámiť Rade a Komisii, že nie je schopný podieľať sa na premiestnení utečencov a to maximálne do výšky 30 percent z počtu, ktorý danému štátu prináleží. Štát však musí uviesť legitímne dôvody, ktoré sú, v súlade so základnými hodnotami EÚ. Návrh členskej krajiny posúdi Komisia a predloží ho Rade EÚ. „Dočasná výnimka sa môže týkať len 30 percent počtu utečencov,“ zdôraznil Králik.
Materiál však upozorňuje, že rozhodnutie o kvótach nie je jediným krokom riešenia migračnej krízy. Pripomína, že Komisia začiatkom septembra predstavila balík opatrení, pričom kvóty sú len jedným z nich.
Súčasťou opatrení sú aj spoločný zoznam bezpečných krajín pôvodu, zriadenie núdzových prijímajúcich centier (hotspoty), posilnenie návratovej politiky, zriadenie Fondu pre Afriku na riešenie hlavných príčin nelegálnej migrácie priamo v krajinách pôvodu a tranzitu, posilnenie ochrany, vonkajšej schengenskej hranice, posilnenie FRONTEX-u, intenzívnejšie diplomatické úsilie vo vzťahu ku krajinám pôvodu a finančná pomoc krajinám tranzitu a pôvodu.
Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.