Kuba v roku 2025 vyrobila len približne polovicu elektriny, ktorú potrebuje na pokrytie svojej spotreby, informuje agentúra AFP na základe analýzy oficiálnych štátnych štatistík.
Dopyt v čase špičky dosahuje okolo 3 300 MW, ale medzi 1. januárom a 31. decembrom 2025 krajina zápasila s priemerným deficitom 49,8 percenta a podobný stav pretrvával aj v prvých týždňoch nového roka.
Ostrov čelí najhoršej hospodárskej kríze za desaťročia, sprevádzanej výpadkami dodávok elektriny trvajúcimi až 20 hodín denne a nedostatkom potravín či liekov. Kríza sa prehlbuje už šesť rokov v dôsledku kombinácie sprísnených sankcií USA, slabého riadenia ekonomiky a kolapsu turizmu po pandémii ochorenia COVID‑19.
Po venezuelských problémoch sa Mexiko stalo kľúčovým dodávateľom ropy na Kubu
Situácia by sa mohla zhoršiť, ak americký prezident Donald Trump splní hrozbu zastaviť všetky dodávky ropy a finančných tokov na ostrov po páde venezuelského lídraNicolása Madura. Venezuela bola od roku 2000 hlavným dodávateľom dotovanej ropy, no jej objemy v poslednom desaťročí prudko klesli.
Výrobu elektriny brzdí aj zastaralá infraštruktúra a havarijný stav miestnych elektrární. Vláda v Havane z toho viní šesťdesiat rokov trvajúce americké embargo, ale ekonómovia poukazujú aj na dlhodobý nedostatok štátnych investícií do energetiky.
