Stridžie dni, ktoré sa začínajú 13. decembra na sviatok svätej Lucie, sú dodnes opradené záhadami a poverami. Tento magický čas, podľa ľudovej tradície najtemnejšie obdobie roka, bol považovaný za obdobie, keď sa svet živých a mŕtvych prelínal a zlé čary si našli štrbinky, ktorými mohli preniknúť do života smrteľníkov.
Ľudia verili, že práve počas stridžích dní majú nadprirodzené bytosti, ako strigy či bosorky, najväčšiu moc a tak si natierali rámy dverí cesnakom a vešali si ho do príbytkov, aby ich nedajbože nejaká striga nenavštívila.
Tieto tradície nás vedú k zaujímavej, no zároveň temnej kapitole dejín – k honu na čarodejnice. Aj keď sa dnes môže zdať, že sú to iba legendy, pred storočiami bola viera v čarodejníctvo pevne zakorenená v spoločnosti a viedla k mnohým tragédiám aj na našom území. O tejto fascinujúcej, no zároveň hrozivej téme nám porozprávala etnologička Katarína Nádaská. Dozviete sa:
- Ktoré miesta v Bratislave sú poznačené krvou čarodejníc?
- Na typickej poprave čarodejníc nechýbali stánky, jedlo a dobrá zábava
- Sadanie na klince, mliaždenie prstov či upálenie zaživa. Aké kruté metódy mučenia sa používali na priznanie čarodejníctva?
- Koľko čarodejníc popravili na našom území?
- Ako vyzerala typická dedinská bosorka?
- Ako procesom dala stopku Mária Terézia?
- Aj Báthorička bola obvinená bosorka
- V ktorých slovenských dedinách sa združovali čarodejnice?
Ako a kedy sa na území Slovenska začali procesy s čarodejnicami?
Procesy s čarodejnicami na území Slovenska začali prenikať zo strednej Európy na konci 15. storočia, kedy sa začali šíriť šírili dve hlavné idey. Skupinové čarodejníctvo zahŕňalo predstavu, že čarodejnice sa stretávajú na tzv. sabatoch, často na kopcoch. Počas sabatov mali hostiny, tancovali a pripravovali plány, ako škodiť komunite. Druhá teória, individuálne čarodejníctvo, pripisovala čarodejniciam zosielanie chorôb, neplodnosti či stratu mlieka u kráv. To bolo pre dedinčanov v 16. storočí katastrofou, keďže mlieko bolo základnou potravinou.
Výrazným medzníkom honu na čarodejnice sa stala kniha Kladivo na čarodejnice, vydaná v roku 1487. Kniha ponúkala „dôkazy“ o existencii čarodejníctva a poskytovala zoznam metód, ako identifikovať bosorky. Obsahovala otázky, ktoré mali byť kladené obvineným, popisy mučiacich techník.
Prečo bol niekto obvinený z bosoráctva?
Stačilo málo na to, aby bola žena obvinená z bosoráctva – napríklad ak ovdovela a sused, ktorý o ňu mal záujem, ju falošne obvinil, pretože jeho priazeň odmietla. Takéto obvinenia často pramenili zo závisti, žiarlivosti, konfliktov či túžbe po majetku, poliach, vinohradoch.
V minulosti existovali bylinkárky, ktoré pripravovali odvary a masti na rôzne zdravotné problémy. Ich liečebné metódy pomáhali, ale keď bol niekto vážne chorý a zomrel, častokrát boli obvinené z čarodejníctva. Obvinenia boli často založené na nevedomosti, pretože ľudia si nevedeli vysvetliť choroby alebo epidémie, ktoré postihovali dobytok i ľudí.
Ako prebiehal typický proces s čarodejnicou?
Najskôr niekto obvinil podozrivú osobu a nasledovali výsluchy, pri ktorých sa používali otázky z Kladiva na čarodejnice, napríklad: „Obcovala si so Satanom?“ Keďže obvinená toto samozrejme poprela, podrobili ju mučeniu. Používali metódy ako španielska čižma (zverák na nohy), bičovanie, alebo ženy posadili na „dreveného koňa“. Mnohé ženy tieto mučenia neprežili a tie, ktoré prežili, sa priznali ku všetkému, len aby zastavili mučenie. Následne prebiehal rýchly súdny proces a poprava, zväčša upálenie na hranici.
Kde na Slovensku prebiehali procesy najintenzívnejšie?
Najviac procesov sa konalo v Krupine, ktorá bola kráľovským mestom. Známe sú tiež prípady z Bratislavy, kde sa popravy konali pred starou radnicou či pri Michalskej bráne. Popravy v Prešporku sa od konca 16. po 18. storočie konali pred Starou radnicou a pod Michalskou bránou, kde sa stali verejným divadlom pre ľudí. Neskôr, v 18. storočí, sa presunuli za mestské hradby na dnešné Račianske mýto.
Aby bola žena oslobodená, musela mať 12 svedkov, ktorí sa zaručia, že nie je čarodejnica, no ísť za svedka bol v tom čase veľký risk. Aby ju usvedčili, stačil však jediný svedok. V prípadoch bez svedka sa vykonávali tzv. božie súdy. Obvinená žena musela podstúpiť skúšku, aby dokázala svoju nevinu. Napríklad, ak ju hodili do Dunaja s kameňom na krku, a ak by vyplávala, považovalo sa to za „zázrak“ a dôkaz jej neviny. Inokedy musela prejsť po žeravých uhlíkoch alebo po skle, a ak si neporanila nohy, bola považovaná za nevinnú, čo bolo absurdné.
Koľko ľudí bolo takto popravených?
V Uhorsku bolo v priebehu 200 rokov 554 ľudí obžalovaných z čarodejníctva a 453 popravených. Zvyšok oslobodili – nebolo im to dokázané, a tak dostali trest vyšľahaním metlami za brány mesta alebo iné telesné tresty.
Aké metódy mučenia sa používali na „priznanie“ čarodejníctva?
Zavretie do klády, kde obvineného zatvorili do steny s vyrezanými otvormi pre ruky a nohy. Tieto klady boli pevne zatvorené, pričom tlak často spôsoboval zlomeniny končatín. Štvrtenie a ťahanie, pričom obvinenú postupne naťahovali, čím jej vykĺbili všetky kĺby. Po takejto procedúre končila ako „bábika“ s nefunkčnými končatinami. Lámanie na kole či priviazanie na dereš a bičovanie. Obzvlášť kruté bolo aj vylievanie vody do úst. Obeti naliali na silu do úst veľké množstvo vody, až kým jej neroztrhlo žalúdok a nezomrela v obrovských bolestiach.
Aký bol vplyv kresťanskej cirkvi na hon na čarodejnice?
Na Slovensku nefungovala inkvizícia, ako to bolo napríklad v Španielsku. Procesy prebiehali pred zmiešanými súdmi, kde sedel predstaviteľ cirkvi spolu s mestským richtárom. Cirkev procesy neiniciovala, ale zároveň im nebránila. Kladivo na čarodejnice nebolo oficiálne schválené cirkvou, ale pápež Inocent VIII. k nemu pridal predhovor, a preto sa považovalo za schválené cirkvou a kniha si získala autoritu.
Čo bolo zlomom v tom, že ľudia prestali veriť v čarodejnice a magické sily a akú rolu v tom zohrávala Mária Terézia?
V 18. storočí, počas obdobia osvietenstva, sa postupne začalo upúšťať od honov na čarodejnice. Zlom nastal v roku 1756, keď sa rozsudok ženy obvinenej z čarodejníctva dostal k Márii Terézii na podpis. Ona ho odmietla podpísať a vydala príkaz miestodržiteľskej rade, aby boli všetky súdne procesy s čarodejnicami zastavené. Mária Terézia zároveň začala reformovať súdnictvo a vydala nový trestný poriadok, v ktorom bolo obvinenie z čarodejníctva úplne vylúčené. Miestodržiteľská rada, ako najvyšší orgán v Uhorsku, uviedla tieto reformy do praxe a procesy s čarodejnicami sa definitívne skončili.
Ako si ľudia v tom čase predstavovali „čarodejnicu“?
V ľudovej predstavivosti bola čarodejnica často nenápadná osoba. Existovali však rôzne spôsoby, ako ju údajne odhaliť. Jedným z nich bol takzvaný „Luciin stolček“. Podľa tradície mal človek od Lucie do Štedrého dňa vlastnoručne vyrobiť malý stoličku bez použitia železných klincov. Na polnočnej omši si na ňu mal sadnúť v kostole, pričom mal údajne vidieť, kto sú bosorky a bosoráci – tí boli otočení chrbtom k oltáru s vypučenými zadkami. Keď ich dotyčný odhalil, mal rýchlo rozhodiť cesnak, aby ho čarodejnice nemohli chytiť, a utiecť pred nimi. Čarodejnice mali mať schopnosť meniť svoju podobu, napríklad na žabu, mačku či havrana.
Aké miesto malo čarodejníctvo a mágia v tradičných slovenských povestiach a legendách?
Rozprávanie o bosorkách patrilo medzi obľúbené večerné témy počas dlhých zimných večerov. Obdobie od Kataríny do Štedrého dňa bolo známe ako „stridžie dni“ – čas, keď noci boli dlhé, dni krátke a podľa povier mali strigy najväčšiu moc. Keď deti už spali, dospelí si rozprávali príbehy o tom, čo všetko zlé čarodejnice údajne porobili. Tieto príbehy sa medzi ľuďmi šírili celé generácie.
Aby sa ľudia ochránili pred zlými silami, natierali cesnakom rámy dverí do domu aj maštale, aby ochránili ľudí a hospodárske zvieratá. Keď sa nevesta vydávala, do spodnej sukne sa jej všívali kúsky cesnaku, aby ju nikto neuriekol. Ďalším ochranným rituálom bolo rozsypanie maku pri prahu domu. Verilo sa, že čarodejnica bude musieť mak po jednom pozbierať, čím stratí svoju moc. Počas stridžích dní sa tiež nesmelo nič požičiavať, pretože by sa požičaná vec mohla vrátiť počarovaná.
Môžete uviesť príklady známych procesov s čarodejnicami, ktoré sa konali na Slovensku?
V Uhorsku patrila Krupina k miestam s najvyšším počtom procesov s čarodejnicami. Ako kráľovské mesto bola dejiskom mnohých tragických udalostí, pričom v roku 1741 tam boli upálené posledné „bosorky“. Tri ženy, ktoré boli v Krupine popravené, boli liečiteľky a jedna z nich pastierka. Po obvinení dobrovoľne prišli na výsluch, no čakalo ich kruté mučenie. Používali na ne metódy ako mliaždenie prstov, španielsku čižmu či posadenie na tzv. dreveného koňa – zariadenie s klincami, ktoré spôsobovalo trhanie intímnych partií. Boli opálené sviečkami po tele a nakoniec ich upálili.
V roku 1744 sa konal ďalší známy proces v Trnave, kde boli obvinené dve ženy z dedinky Ružindol. Matej Bel vo svojich spisoch opisoval Ružindol ako miesto, kde sa po stáročia údajne združovali čarodejnice. Ženy z Ružindola boli obvinené z privolávania chorôb na ľudí a zvieratá či spôsobovania záplav. Svedkovia tvrdili, že sa premieňali na zvieratá – jednu vraj videli ako žabu, ktorá sa obtrela o nohy kravy, po čom krava stratila mlieko, druhú ako mačku, ktorej sa gazdovia báli. Na popravu v Trnave sa zišiel celý Ružindol. Miestni to považovali za akúsi zábavu – počas procesu sa predávalo jedlo, čapovalo pivo a na mieste nechýbali stánkari.
Kto a prečo bol najčastejšie obvinený z čarodejníctva? Boli to najmä ľudia z nižších vrstiev?
Čarodejníctvo nebolo výlučne záležitosťou poddaných. Obvinenia zasiahli aj šľachtu, pričom známy je prípad Alžbety Bátoryovej. O nej sa tradovalo, že sa kúpala v krvi mladých dievčat, pretože verila, že ju omladzuje. Aj keď tieto tvrdenia neboli pravdivé, je zdokumentované, že bola sadistka a mučila mladé ženy. Bola obvinená z čiernej mágie, údajne poslala panovníkovi otrávený koláč v zlatej krabici, no tento pokus nevyšiel.
Ďalšou známou šľachtičnou spojenou s čarodejníctvom bola Anna Rosina, nazývaná „Šintavská bosorka“. Bola vydatá za Stanislava Turzu, významného člena mocného rodu. Anna Rosina sa zaoberala liečením bylinami, no údajne mala záľubu v mučení ľudí. Na hrade v Šintave zhromaždila ľudí, ktorí sa venovali čiernej mágii. Aj keď bola na krátky čas uväznená, jej manžel sa ju vždy snažil oslobodiť a šľachta sa prípad pokúšala ututlať.
Ako sa procesy s čarodejnicami na Slovensku líšili od procesov v iných krajinách, napríklad v Nemecku či Anglicku?
Procesy s čarodejnicami na Slovensku boli menej rozsiahle a brutálne ako v Nemecku či Anglicku, kde pôsobila inkvizícia. V Nemecku sa používali extrémne metódy mučenia, napríklad „spievajúci býk“, kde obvinených upaľovali vo vnútri kovovej sochy býka. A z jeho papule dunel krik trpiaceho. Boli tam upálené tisíce ľudí.
