Poslanec Juraj Krúpa (SaS) považuje americkú verziu mierového plánu na ukončenie vojny na Ukrajine za vyslovene nespravodlivú, ktorá odmeňovala agresora a trestala obeť. V tomto zmysle by podľa jeho slov išlo vlastne o kapituláciu Ukrajiny.
Minulý týždeň bol zverejnený návrh amerického mierového plánu, ktorý okrem iného predpokladá, že Ukrajina odstúpi Rusku celý Donbas, zaviaže sa znížiť počet vojakov na 600-tisíc a nikdy nevstúpi do NATO.
Následne zástupcovia Ukrajiny a Spojených štátov v nedeľu v Ženeve vypracovali nový návrh mierového plánu, ktorý obsahuje významné zmeny podľa požiadaviek Kyjeva na posilnené bezpečnostné záruky a spravodlivý mier. Ukrajina tiež oznámila, že odmieta uznať okupované územia za ruské, nesúhlasí ani s obmedzením svojich ozbrojených síl a s obmedzeniami pre vstup do EÚ a NATO.
Cieľom je spravodlivý mier
Poslanec za SaS Juraj Krúpa pokladá za pozitívum, že sa zintenzívňujú rokovania. „Som veľmi rád, že tu máme práve takých lídrov v Európe, ktorí majú historické skúsenosti a povedomie a začali rokovať tak, aby tá pôvodná zmluva, ktorá bola navrhnutá a bola nevyvážená, bola pozmenená a upravená tak, aby reflektovala to, aby sme sa mohli priblížiť bližšie k spravodlivému mieru,“ zhodnotil nový návrh mierového plánu.
Zelenskyj ocenil pokrok počas rokovaní. Na ukončenie vojny na Ukrajine je však potrebné viac, zdôraznil
„Čo je ale trápno-smiešne, že tá pôvodná zmluva, ktorá už nie je na stole, bola presne tá, ktorá bola viac-menej proruská a s ktorou hneď súhlasilo vedenie Slovenska ako aj Maďarska a strašne sa z toho tešili,“ poznamenal ďalej.
Územia okupované Ruskom nebudú uznané
Vyzerá to tak, že Ukrajina bude musieť odovzdať Rusku istú časť svojho územia, hovorí sa zhruba o 20-tich percentách. Naopak podľa Krúpu nejde o odovzdávanie územia. „Tu ide o to, že tie územia zostanú okupované, s tým sa ráta. Dôjde ale k tomu, že medzinárodnoprávne nebude uznaná okupácia tej časti Ukrajiny,“ vysvetľoval politik.
Podľa Krúpu, pre nás je najzásadnejšie to, že k uznaniu týchto častí Ukrajiny nedôjde, lebo by išlo o zásadné porušenie medzinárodného práva. „Tá časť územia, ktorá je dnes okupovaná Ruskom, bude pod okupačnou správou. V poriadku, ale tým sa história nemení,“ zdôraznil.
„Akonáhle pristúpi hociktorá strana, či už sú to Spojené štáty alebo Európska únia, k takému kroku, že uzná tieto územia ako ruské, tak tým vlastne uzná agresívnu vojnu ako prostriedok na dosahovanie mocenských cieľov hocikoho,“ tvrdí Krúpa. „Tým pádom sa ocitáme v novom medzinárodnom a bezpečnostnom prostredí, v ktorom agresívnou vojnou môžeme takto postupovať pri riešení sporov, čo je začiatok konca mierového spolunažívania v Európe a možno aj vo svete,“ doplnil ďalej.
Ukrajina vojnu neprehrala
Poslanca za SaS sme sa pýtali, ako hodnotí túto vojnu a či ju Ukrajina prehrala. „Ukrajina je mnohopočetnejšie menšia, omnoho slabšia a považovaná za jednu z najchudobnejších krajín Európy, dokázala vzdorovať krajine, ktorá o sebe tvrdí, že je veľká mocnosť a nasledovník Sovietskeho zväzu,“ vraví Krúpa.
„Vidíme, že ruské vojská dokázali prísť akurát tak po Pokrovsk, čo je teda značná hanba pre druhú najsilnejšiu armádu sveta. Vnímam to ako strategickú prehru Ruskej federácie a oni si to veľmi dobre uvedomujú, pretože nedosiahli ciele, ktoré si stanovili,“ podpichoval ďalej Krúpa.
Za hlavné ciele Ruska spomenul okupáciu Ukrajiny, zmenu politického zriadenia a režimu na Ukrajine, ktorý by mal byť pod ruským vplyvom.
A čo mohli západní spojenci urobiť lepšie, aby dnes front na Ukrajine vyzeral inak? „Mali od začiatku bez väčších obáv a okolkov pomáhať masívnejšie Ukrajine, ktorá by podľa mňa v prípade, že by dostávala určité spôsobilosti, teda zbrane, v dostatočnom časovom slede a množstve, tak by sa vedela efektívnejšie brániť,“ tvrdí Krúpa a spomenul najmä strely dlhého doletu či dodanie stíhačiek.
