BRATISLAVA 4. novembra (WEBNOVINY) – Zákonné kritériá finančnej stability v minulom roku neplnilo 141 obcí a miest. Ide o obce a mestá, ktoré za minulý rok nesplnili podmienky prijímania návratných zdrojov financovania podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Podľa týchto pravidiel by totiž nemal ich dlh prekročiť 60 % a dlhová služba 25 % bežných príjmov predchádzajúceho roka. Z väčších miest medzi nimi boli napríklad Bratislava, Žilina alebo Veľký Krtíš. Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO, ktorý vypracoval na základe údajov od ministerstva financií.
Medziročne sa pritom počet obcí, ktoré neplnili jednu z uvedených podmienok, znížil o štyri. „K miernemu zlepšeniu došlo napriek vrcholiacej kríze, ktorá pre obce priniesla výpadok príjmov z dane fyzických osôb. K zmierneniu následkov krízy významne prispela štátna dotácia pre obce vo výške 100 mil. eur z konca roku 2009,“ konštatuje riaditeľ INEKO Peter Goliaš.
Podmienku dlhu nižšieho ako 60 % bežných príjmov z väčších miest nedodržala Žilina s podielom 152 %, Veľký Krtíš s 66 % a Bratislava s 64 %. V dlhu Žiliny je však započítaný aj štátny úver na výkup pozemkov v súvislosti s investíciou automobilky Kia, bez započítania ktorého by pomer dlhu k príjmom mesta dosiahol 55 %. Dlhovú službu nad 25 % príjmov zase mali napríklad Ilava či Myjava, čo však môže byť ovplyvnené jednorazovými splátkami dlhu.
Celkový schodok rozpočtov dvadsiatky najväčších slovenských miest vlani dosiahol 107 mil. eur, čo predstavovalo 12 % ich príjmov. Najväčší podiel na tomto čísle malo hlavné mesto Bratislava, ktorého výdavky prekročili príjmy o 77 mil. eur, čo znamenalo, že deficit mesta v porovnaní s príjmami dosiahol takmer 36 %. Viac ako 10-percentný schodok v pomere k príjmom vykázali aj Spišská Nová Ves, Prešov, Považská Bystrica a Michalovce. Naopak v pluse skončili Nitra, Žilina, Prievidza a Zvolen. „Pre porovnanie najväčšie slovenské mestá minulý rok s výnimkou Bratislavy ešte stále hospodárili fiškálne zodpovednejšie ako štát. Ten minulý rok vytvoril schodok 5 miliárd eur, čo predstavuje 24 % jeho minuloročných príjmov. Tento rok sa čaká podobný podiel,“ konštatoval Goliaš.
Vo výške dlhu na obyvateľa vedie spomedzi najväčších miest Žilina, a to bez ohľadu na to, či sa do dlhu započítajú prostriedky na výkup pozemkov alebo nie. Pri ich započítaní dlh dosahuje vyše 1000 eur na obyvateľa, bez nich niečo vyše 500 eur. Dlh nad 300 eur na obyvateľa dosahuje ešte Liptovský Mikuláš a Bratislava. Najmenej zadlžené mestá boli Poprad, Levice a Spišská Nová Ves.