Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dostalo k návrhu nového zákona o požiadavkách na prístupnosť služieb pre osoby so zdravotným postihnutím 246 pripomienok, z ktorých je 77 pripomienok zásadných. Zákon má od konca júna 2025 upravovať prístupnosť služieb pre osoby so zdravotným postihnutím.
Nový zákon by mal zadefinovať požiadavky na prístupnosť určitých služieb a povinnosti pre poskytovateľov týchto služieb. Ide najmä o elektronické komunikačné služby, služby poskytujúce prístup k mediálnym službám, služby v oblasti dopravy, bankové služby, či služby elektronického obchodu.
Pokuty pre právnické a fyzické osoby
Rezort dopravy a výstavby v zásadnej pripomienke žiada v zákone upraviť aj priestupky a sankcie aj pre právnické osoby a fyzické osoby ako podnikateľov za porušenie tohto zákona.
Krajniak reaguje na žiadosť o zvýšenie dôchodkov, stretne sa s predstaviteľkou jednoty dôchodcov
Poskytovatelia služieb v oblasti leteckej, autobusovej, železničnej a vodnej osobnej dopravy sú podľa ministerstva spravidla právnické osoby a len výnimočne fyzické osoby ako podnikatelia. Návrh zákona však počíta s ukladaním pokút za priestupky, ktoré je možné uložiť iba fyzickej osobe.
„Na základe uvedeného je potrebné doplniť aj pokuty pre právnické osoby a pre fyzické osoby ako podnikateľov,“ tvrdí ministerstvo dopravy.
Nové povinnosti a kompetencie NBS
Zásadné výhrady k návrhu zákona má aj Národná banka Slovenska (NBS). Ministerstvo práce a sociálnych vecí totiž navrhuje uložiť centrálnej banke nové povinnosti a kompetencie.
„Návrh zákona predložilo ministerstvo do pripomienkového konania bez predchádzajúcej konzultácie s NBS, s nedostatočným odôvodnením uloženia týchto povinností a kompetencií NBS aspoň v dôvodovej správe a navyše v skrátenom pripomienkovom konaní,“ uviedla centrálna banka.
Navrhovaný nový typ dohľadu, prípadne dozoru podľa NBS nezodpovedá ani dohľadovým činnostiam ostatných národných centrálnych bánk v rámci Európskeho systému centrálnych bánk, vykonávajúcich úlohy orgánov ochrany finančného spotrebiteľa.
„Za sociálny rozmer prístupnosti služieb pre osoby so zdravotným postihnutím by malo byť zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy pre túto oblasť,“ odkazuje centrálna banka rezortu práce.
Vysoký počet orgánov dozoru
Národná rada občanov so zdravotným postihnutím (NROZP) v SR žiada ministerstvo práce a sociálnych vecí, aby sa stanovil len jeden orgán dozoru nad dodržiavaním ustanovení zákona.
„Päť orgánov dozoru považujeme za extrémne vysoký počet, pričom sa tým vytvára priestor pre vznik prípadných kompetenčných problémov, ako aj neprehľadnosť a zmätočnosť pri riešení prípadov porušení zákona, sťažností alebo riešení iných skutočností súvisiacich s prístupnosťou služieb,“ tvrdí NROZP v zásadnej pripomienke.
Medzi päť dozorových orgánov má patriť Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dopravný úrad, Národná banka Slovenska a Slovenská obchodná inšpekcia.
Riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ
Konkrétne požiadavky na prístupnosť týchto služieb pre osoby so zdravotným postihnutím by malo po schválení zákona v parlamente upravovať nariadenie vlády.
Nový zákon má podľa rezortu práce prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu Európskej únie so zameraním sa na prístupnosť určitých výrobkov a služieb. „Prostredie, v ktorom sú výrobky a služby prístupnejšie, umožňuje vytvárať inkluzívnejšiu spoločnosť a uľahčuje nezávislý život osobám so zdravotným postihnutím,“ upozorňuje ministerstvo.
Prevzatím európskej smernice do nášho právneho poriadku sa podľa rezortu práce a sociálnych vecí prispeje k napĺňaniu záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.