BRATISLAVA 2. augusta (SITA) – Hlavnými cieľmi v oblasti kultúry bude ochrana a obnova kultúrneho dedičstva, komplexná reforma verejnoprávnych médií s cieľom urobiť ich efektívnejšími a verejnoprávnejšími a efektívne narábanie s verejnými prostriedkami. Na dnešnej tlačovej besede k Programovému vyhláseniu vlády SR na roky 2010 až 2014 v oblasti kultúry to uviedol minister kultúry a cestovného ruchu Daniel Krajcer (SaS). Krajcer, ktorý je vo funkcii od 9. júla, začal po nástupe preverovať zmluvy a verejné obstarávania tesne spred volieb. Konkrétne stopol dve verejné obstarávania – implementácia systému kontrolingu v rezorte kultúry a polygrafické služby a s nimi súvisiace podporné služby v rezorte. Ako povedal, ušetril tým viac ako milión eur.
Krajcer upozornil na dve zmluvy podpísané tesne pred voľbami. „Zmluva na digitalizáciu v objeme 170 miliónov eur bola uzatvorená deň pred voľbami. Ďalšia rámcová zmluva, ktorá sa týka tohto procesu na výpočtovú techniku, bola uzavretá päť dní predtým v objeme 41 miliónov eur.“ Minister nechá takéto veľké zmluvy preveriť právnikom z externého prostredia, lebo „tu jednoducho ministerstvo nemôže urobiť chybu“. Zmluvy začali pripravovať na zverejnenie. Krajcer si totiž myslí, že „keď sa narába s verejnými prostriedkami, tak verejnosť má právo vedieť a poznať obsah takýchto zmlúv….Také zmluvy, ktoré sa nebudú dať zverejniť, ministerstvo uzatvárať nebude.“ Preveria sa najmä zmluvy uzatvorené počas posledného roka až dvoch, avizoval. Zverejňovať sa budú na základe spoločného postupu dohodnutého vládou. Prvé zmluvy by si verejnosť mala prečítať od septembra. Zverejňovať sa budú postupne.
Rezort kultúry rovnako ako ďalšie oblasti čaká šetrenie. Vo všetkých rezortoch avizované 10-percentné znižovanie prevádzkových nákladov nechce Krajcer riešiť znižovaním platov. Namiesto toho chce zefektívniť aparát úradu ministerstva kultúry. Očakáva, že po ministerstve „k tomu bude musieť pristúpiť aj každá z organizácií, ktoré sú v zriaďovateľskej právomoci ministerstva kultúry„. Napriek škrtom chce naštartovať prvú fázu odkladanej rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie.
Jedným z opatrení, ktoré ešte v piatok 30. júla avizoval minister financií Ivan Mikloš, je transformácia Tlačovej agentúry SR. „Je to politický záväzok vyplývajúci z Programového vyhlásenia vlády, …v programovom vyhlásení nie je napísané ako, to je úloha tohto rezortu.“ Existuje niekoľko modelov ako TASR transformovať – napríklad model akciovej spoločnosti s účasťou štátu, vytvorenia tlačového a informačného inštitútu tak, ako je to v Nemecku. Všetky modely sa posúdia a vyberie sa najefektívnejší.
Krajcer opakovane pri téme transformácia verejnoprávnych médií zdôraznil, že ich ministerstvo neriadi, na to sú na ich čele manažmenty a rady. Avizoval, že zmena ich fungovania sa okrem politickej dohody o zrušení koncesionárskych poplatkov bude týkať napríklad aj odpolitizovania tvorby ich rád. Členov Rady Slovenskej televízie (STV) a Rozhlasovej rady v súčasnosti volí parlament. Minister nechce k verejnoprávnym médiám pristupovať len cez financie. Zmeny sa majú týkať aj rozsahu. Podľa Krajcera je napríklad nereálne plánovať STV so štyrmi kanálmi, ak máme len päť a pol milióna obyvateľov. O situácii v STV je minister informovaný priamo od jej generálneho riaditeľa Štefana Nižňanského, s ktorým sa stretol tento víkend. Nižňanský žiadal financie, minister ho však upozornil, že „nemôže očakávať, že vláda bezbreho bude sanovať schodky v rozpočte Slovenskej televízie“. Hovorili aj o návrhu budúcoročnej zmluvy medzi STV a štátom. STV predložila návrh na 21,5 mil. eur, čo ministerstvo akceptovať nemôže aj preto, že na tento rok má STV na základe zmluvy dostať 12,5 mil. eur. Za riešenie Krajcer nepovažuje výmenu vedenia.
Pripravované zmeny zákonov sa týkajú napríklad zákona o štátnom jazyku. Bude sa upravovať tak, aby nebol na úkor menšín, aby ich nešikanoval. Minister je spokojný so vznikom Audiovizuálneho fondu, no i tu budú zmeny. V rade fondu sú totiž ľudia, ktorí rozhodujú aj o svojich projektoch a to treba zmeniť. Preto nebudú pokračovať výzvy fondu na finančnú podporu, výnimkou je digitalizácia kín.
Štátna tajomníčka rezortu Natália Cehláriková avizovala, že jednou z priorít je príprava dokumentu o smerovaní kultúry na najbližšie roky, aby v roku 2015 bola kultúra chápaná ako sektor, kde nie je vhodné, ale výhodné investovať. Krajcer v tejto súvislosti avizoval cieľ pritiahnuť do kultúry na ochranu a obnovu kultúrneho dedičstva viac súkromných zdrojov a tiež viac zdrojov z EÚ. Množstvo vecí sa ale podľa neho dá urobiť aj bez peňazí navyše – legislatívnymi úpravami súvisiaci najmä s vyjasnením vlastníckych vzťahov k pozemkom. Chce napríklad zvýšiť tlak na majiteľov pamiatok, aby sa o ne starali.
SITA
