Slovenskí vojaci nie sú v Pobaltí preto, že NATO expanduje. Ide o reakciu na vývoj situácie na Ukrajine od roku 2014.
Povedal to minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) po telefonáte s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO) Jensom Stoltenbergom.
Minister ho informoval aj o tom, že v štvrtok by mala v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) získať dôveru nová vláda, ktorá vo svojom programovom vyhlásení explicitne hovorí o NATO ako o kľúčovej organizácii pre bezpečnosť Slovenska.
Dôveru vláda SR dnes predpoludním získala. Stoltenberg podľa ministra „vysoko ocenil“ účasť a angažovanosť Slovenska v zahraničných misiách v Afganistane, Iraku a Lotyšsku.
Dôvod prítomnosti jednotiek NATO v Pobaltí
„Prítomnosť jednotiek NATO v Pobaltí je reakcia na vývoj v súvislosti s udalosťami na Ukrajine a nevyhnutnosti reagovať na túto situáciu. Čiže nezamieňajme si príčinu a následok. Naši vojaci tam nie sú preto, že NATO expanduje, ale je to reakcia na to, čo sa udialo od roku 2014 na Ukrajine,“ zdôraznil minister, ktorý tak pripomenul ruskú agresiu voči Ukrajine.
Ruský útok je nepravdepodobný, avšak Pobaltie podľa Estónska stále čelí hrozbe
Podľa šéfa diplomacie neexistuje pre Slovensko forma dostupnejšej obrany ako je NATO. Korčok tiež informoval generálneho tajomníka, že už o pár hodín prebehne hlasovanie o dôvere vlády NR SR.
„To je dôležité aj v kontexte priorít zahraničnej politiky, ktoré sú napísané v jej programe. NATO je tam uvedená explicitne ako organizácia, ktorá má kľúčovú úlohu v kolektívnej obrane,“ pripomenul. Stoltenberg podľa šéfa diplomacie „vysoko ocenil“ účasť a angažovanosť Slovenska v zahraničných misiách v Afganistane, Iraku a Lotyšsku, kde pôsobí najväčší slovenský kontingent.
Témou rozhovoru bol aj koronavírus
Spoločne sa rozprávali aj o kríze spôsobenej koronavírusom. „Tu chcem poznamenať, že NATO ako obranná a bezpečnostná organizácia je svojimi kapacitami zapojená. Aj Slovensko využilo transportné kapacity, ktoré má NATO a z Číny sme priviezli zdravotnícky materiál v objeme viac ako 50 ton,“ uviedol minister.
Čaputová vymenovala do funkcie ministra Korčoka, prioritou je zvládnutie pandémie Covid-19
Jednou z kľúčových tém prvého spoločného rozhovoru bola aj situácia na Ukrajine. Minister tlmočil postoj Slovenska, ktorý je jednoznačný v tom, že Slovensko bude naďalej podporovať Ukrajinu v snahe o ekonomickú transformáciu a bola v partnerstve s Európskou úniou a NATO.
„Ukrajina je náš sused. Nič iné si v zahraničnej politike nemôžete želať viac ako to, aby váš sused žil v stabilite a v mieri,“ vysvetlil.
Záväzky Slovenska voči NATO
Korčok pripomenul aj záväzky, ktoré Slovensko voči NATO má.
„Byť členom NATO a mať možnosť kolektívnej obrany znamená aj záväzky, ktoré Slovenská republika musí napĺňať a treba povedať, že to je investícia do našej vlastnej obrany,“ konštatoval. Jedným zo záväzkov, ktoré má Slovensko dlhodobo, je vybudovanie ťažkej modifikovanej brigády.
Korčok s Naďom budú spolupracovať, ich tímy pripravia novú bezpečnostnú a obrannú stratégiu
So Stoltenbergom sa o tomto záväzku ale nerozprávali. „Konzultoval som to ale s ministrom obrany, ktorý o tom bude viesť rokovania. A to, akým spôsobom nastaviť, eventuálne modifikovať tento náš príspevok z pohľadu, či ten cieľ ťažkej modifikovanej brigády je to, čo potrebuje a vie uniesť Slovenská republika, navyše v súvislosti s našimi modernizačnými plánmi,“ uzavrel.