Dvojhodinovým generálnym štrajkom pred 30 rokmi podporili občania vtedajšej Československej socialistickej republiky (ČSSR) štrajkujúcich študentov a občianske iniciatívy a ich požiadavku slobodných volieb. Do celoštátneho protestu, ktorý sa začal o 12:00 27. novembra 1989, sa zapojilo takmer 75 percent obyvateľov, väčšina podnikov, fabrík a inštitúcií. Pracoviská s nepretržitou prevádzkou sa do štrajku zapojili manifestačne.
Štrajk sprevádzali početné demonštrácie, na ktorých občania pod spoločným heslom „Koniec vlády jednej strany“ vyjadrovali svoju nespokojnosť s komunistickým režimom a požadovali slobodné demokratické voľby.
Brutálny zásah bezpečnostných zložiek
Týždeň trvajúce mohutné protesty v Československu vyvolal brutálny zásah bezpečnostných zložiek štátu proti manifestujúcim študentom na pražskej Národnej triede 17. novembra, ktorý zmobilizoval obyvateľstvo v celom štáte.
Vtedajší Ústredný výbor Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) podal 24. novembra 1989 demisiu a za nového generálneho tajomníka bol namiesto už skompromitovaného Miloša Jakeša zvolený takmer neznámy Karel Urbánek.
Od zmeny vedenia si totalitná moc sľubovala upokojenie rozhorčenej verejnosti, ktorá protestovala na námestiach a uliciach. Vedúce postavenie KSČ v štáte a spoločnosti si v roku 1960 totalitný režim zakotvil aj v československej ústave.
Robo Grigorov: Čo je sloboda najlepšie zistíme, až keď nám ju vezmú
Novovzniknuté občianske iniciatívy Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré spoločne so Študentským hnutím reprezentovali protikomunistickú opozíciu, nepovažovali takéto kozmetické politické zmeny za dostatočné a požadovali okamžité ukončenie mocenského monopolu komunistickej strany zrušením ústavného článku o jej vedúcej úlohe a vypísanie slobodných demokratických volieb.
Agitovali medzi robotníkmi a baníkmi
Ohlásený generálny štrajk mal zo strany nespokojnej verejnosti potvrdiť legitimitu uvedených požiadaviek, ktorú sa predstavitelia totalitnej moci snažili neustále spochybňovať. Nové vedenie Komunistickej strany sa preto do poslednej chvíle pokúšalo generálnemu štrajku zabrániť.
Česi si stovkami podujatí pripomenuli 30. výročie Nežnej revolúcie, premiéra Babiša vypískali
Agitovali predovšetkým medzi baníkmi a robotníkmi v strojárenskom priemysle. Aj napriek použitiu dovtedy účinnej metódy nepriameho zastrašovania neboli však ich snahy úspešné.
Foto: Ocenenie Biela vrana získali aj obžalovaný z Moldavy nad Bodvou i 102-ročný skaut
Vysoká účasť verejnosti na generálnom štrajku naplno odhalila skutočnosť, že komunistický režim stratil podporu väčšiny obyvateľstva a revolučné zmeny vo vtedajšej ČSSR sa už nedali zvrátiť. Štrajk prinútil komunistických politikov kapitulovať a pristúpiť k legislatívnej zmene.
O dva dni neskôr, 29. novembra 1989, do vtedajšieho Federálneho zhromaždenia ČSSR sami predložili návrh na vypustenie sporných článkov z československej ústavy. Informácie pochádzajú z www.wikipedia.org, www.upn.gov.sk a archívu agentúry SITA