Krajský súd v Bratislave vytýčil na 13. septembra verejné zasadnutie, na ktorom by sa mal zaoberať kauzou „motákov“ viacnásobne stíhaného Mariana Kočnera. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu. Konkrétne má súd riešiť odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku z decembra minulého roku.
List pre Petra Tótha
Podľa obžaloby v období od júla do septembra 2018 poslal Marian Kočner z väzby, kde bol umiestnený pre kauzu televíznych zmeniek, prostredníctvom advokáta Andreja Šabíka list bývalému príslušníkovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Petrovi Tóthovi.
Proces s Kočnerom v kauze motákov odročili na október, súd zváži predvolanie bývalého šéfa NAKA (video+foto)
V ňom ho žiadal, aby presvedčil osobu menom Roman Osuský, aby vo veci zmeniek vypovedal. Mal konkrétne uviesť, že ako príslušník SIS už v roku 2000 vedel o existencii miliónových zmeniek. Stretnutie Tótha a Osuského sa však nakoniec nekonalo. Túto verziu na súde potvrdil samotný Tóth. Podľa verdiktu Okresného súdu Bratislava I však skutok nie je trestným činom.
Osuský by nemohol klamať
Podľa predsedu senátu Mareka Fila bolo v rámci vykonaného dokazovania preukázané, že predmetný list napísal obžalovaný, aj to, že sa prostredníctvom pravdepodobne advokáta dostal k Petrovi Tóthovi. To však nie je trestným činom, keďže sa v tom období nenachádzal vo väzbe pre hrozbu ovplyvňovania svedkov. Zároveň sa zo strany Mariana Kočnera nepreukázalo ani navádzanie na krivú výpoveď.
„Text napísaný v predmetnom motáku sám o sebe nič neznamená v oblasti vyvodenia trestnej zodpovednosti,“ povedal v decembri 2021 Filo. Doplnil, že z viacerých verzií vysvetľujúcich obsah motáku bola najlogickejšia verzia obžalovaného.
Súd prijal obžalobu na Kočnera v kauze motákov, ako svedok by mal vypovedať aj exsiskár Tóth
Ten ešte vo svojej záverečnej reči povedal, že prípadný svedok Roman Osuský by nemohol klamať, keďže jeho zistenia o kauze Markíza musia byť archivované v SIS. Zároveň by mu tajná služba s vysokou pravdepodobnosťou ani nedovolila vypovedať pred súdom, preto by manipulovať jeho výpoveď nemalo zmysel.
„Výpoveď svedka Tótha nekorešponduje so samotným textom v motáku,“ doplnil predseda senátu s tým, že v tejto súvislosti musel súd uplatniť zásadu „pri pochybnostiach v prospech obžalovaného“.
Marian Kočner sa podľa pôvodnej obžaloby svojím konaním dopustil trestného činu marenia spravodlivosti. Súd však na verejnom zasadnutí ešte v júni 2021 zmenil kvalifikáciu skutku na trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy. Predseda senátu túto zmenu odôvodnil tým, že mariť spravodlivosť falšovaním dôkazu je možné len pri dôkaze, ktorý už existuje.