Podniky zasiahnuté krízou potrebujú od vlády podľa Klubu 500 výraznejšiu pomoc, ako dostávali od štátu doteraz. Len tak totiž dokážu udržať zamestnanosť. Podľa Klubu 500 pokrýva aktuálna výška príspevkov len zlomok osobných nákladov zamestnanca.
Hrozí ďalší rast nezamestnanosti
Zamestnávatelia preto oceňujú návrh ministra práce Milana Krajniaka na úpravu formy štátnej pomoci, ktorá by pomohla ochrániť pracovné miesta, a vyzývajú vládu, aby ho podporila. Ak totiž štát nezmení výšku príspevkov a systém prerozdeľovania peňazí, môže sa to podľa Klubu 500 podpísať na ďalšom raste nezamestnanosti. Tá je už teraz takmer osempercentná a hrozí, že porastie ďalej.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Vláda vyčlenila v prvom kole 1,2 miliardy eur z eurofondov na boj s koronakrízou. Tieto peniaze sa mali použiť aj na pomoc firmám na udržanie zamestnanosti. Za prvých 100 dní vlády sa zo spomínaného balíka rozdelilo podľa Klubu 500 len necelých 500 miliónov. Štátna pomoc po vypuknutí krízy síce zvrátila tie najhoršie scenáre, dnes však podnikom dochádza dych a žiadajú vládu, aby systém a výšku príspevku na zamestnanca prehodnotila.
„Je potrebné systém prehodnotiť. Je totiž férové, ak by zamestnávatelia, ktorí vyrábajú aj počas mimoriadnej situácie, navyše so stratou, mali možnosť získať vyšší príspevok na zamestnanca a tým kompenzovať prevádzkové straty vo vyššej miere,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Pomoc treba predĺžiť do konca roka
Predseda Klubu 500 Vladimír Soták zároveň dodáva, že je potrebné si uvedomiť, že súčasná situácia v Európe je naklonená pomalému rastu ekonomiky, ktorý môžeme očakávať v závere roka. „A preto je dôležité, aby táto pomoc bola predĺžená až do konca roka 2020. Veríme, že aj ostatní členovia vlády si uvedomia, že štátna podpora je aj naďalej a vo vyššej miere dôležitá pre ďalšie fungovanie priemyslu, poľnohospodárstva, služieb, ale aj na záchranu a udržanie pracovných miest,“ povedal Soták.
Podľa Gregora je omnoho prezieravejšie pomôcť firmám udržať zamestnanosť, ako neskôr po skončení krízy opätovne štartovať výrobu, prijímať nových zamestnancov a zároveň snažiť sa u nich dosiahnuť takú odbornú úroveň, akú majú dnes. „To všetko si vyžaduje oveľa vyššie náklady, ako je objem pomoci, ktorú má štát v súčasnosti k dispozícii a môže ich vynaložiť na efektívnu podporu udržania pracovných miest,“ uviedol Gregor.
V tejto súvislosti je podľa Klubu 500 potrebné zodpovedne pristupovať aj k otázke zvyšovania minimálnej mzdy. „Zaregistrovali sme konštatovanie vlády, že nedošlo k dohode medzi predstaviteľmi zamestnávateľov a odborov. Chceme zdôrazniť, že na rokovaniach o minimálnej mzde neboli zástupcovia slovenského priemyslu. Pýtame sa, dokedy budú ignorovaní zástupcovia domáceho priemyslu, ktorí majú významný podiel na HDP, a dokedy sa vláda bude spoliehať iba na komunikáciu s „reprezentatívnymi“ predstaviteľmi zamestnávateľských organizácií zaradenými do tripartity?“ dodal Soták.
