Tequila, jeden z najznámejších symbolov Mexika, má svojich nečakaných hrdinov. Za jej existenciou totiž stoja malé nočné tvory – netopiere. Bez nich by agáve, z ktorej sa tequila vyrába, nemohli prežiť. A bez agávy by sa tento ikonický nápoj stal minulosťou. Práve preto dnes vedci aj farmári spájajú sily, aby zachránili ohrozené populácie netopierov a tým aj budúcnosť tequily.
Keď tequila lieta po nociach
V prašných oblastiach púšte Chihuahuan sa ukrývajú jaskyne – domovy tisícov netopierov. Každú jar sa samice vydávajú na cestu dlhú viac než 1 600 kilometrov, z južného Mexika až po juhozápad USA. Počas tejto púte majú jediný cieľ – nájsť potravu a miesto, kde môžu porodiť svoje mláďatá.
Vedci odhalili súvislosť medzi úbytkom netopierov a zvýšenou úmrtnosťou detí
Ich najobľúbenejším jedlom sú kvety agáve – rastliny, ktoré sú pre Mexiko rovnako symbolické ako sombrero či mariachi. Agáve kvitne len raz za svoj dlhý život, ktorý môže trvať až desať rokov. Keď konečne rozkvitne, jej žlté kvety sa stanú hostinou pre netopiere. A tu sa to všetko začína.
Keď netopiere sajú nektár, ich tváre a srsť sa pokryjú peľom. Ten potom prenášajú z jednej rastliny na druhú – čím umožňujú agávam rozmnožovať sa. Bez tohto opeľovania by nové rastliny jednoducho nevyrástli. A bez nich? Nebola by ani tequila.
Kríza, ktorá ohrozuje chuť Mexika
Lenže dnes to s agávami ani s netopiermi nevyzerá ružovo. V Mexiku vedci sledujú 168 druhov agáv a až 42 z nich je ohrozených alebo vážne ohrozených. Príčin je viac – masová výroba tequily, ničenie prírodných biotopov, pasenie dobytka aj klimatické zmeny.
Problém je v tom, že farmári pestujúci agáve na výrobu tequily často nedovoľujú rastlinám rozkvitnúť. Odrezávajú ich stonky, aby získali väčšie „srdce“ – časť rastliny, z ktorej sa tequila vyrába. Tým však rastlina nemá šancu vytvoriť semená. Vznikajú len klony – geneticky rovnaké kópie materskej rastliny. To vedie k strate genetickej rozmanitosti, čo znamená, že agáve sú náchylnejšie na choroby a sucho.
A keďže netopiere strácajú potravu, ich populácia sa znižuje. Menej netopierov znamená menej opeľovania – a menej agáv. Je to začarovaný kruh, ktorý ohrozuje celé dedičstvo Mexika.
Nádej prichádza z jaskýň
Našťastie, nie všetko je stratené. Vedci, ochranári a miestne komunity spojili sily v projekte Bat Friendly Project, ktorý má jednoduchý, no dôležitý cieľ – zachrániť netopiere aj agáve.
V rámci iniciatívy sa vysádzajú tisíce nových rastlín a zároveň sa vytvára tzv. „nektárový koridor“ – pás oblastí, ktoré poskytujú potravu pre migrujúce netopiere. Od spustenia projektu v roku 2018 bolo vysadených už viac ako 180 000 pôvodných rastlín agáve, pričom ďalších 150 000 rastie v škôlkach po celom Mexiku a USA.
Biológ Marco Antonio Reyes Guerra, ktorý projekt vedie, vysvetľuje:
„Netopiere a agáve sa vyvíjali spoločne milióny rokov. Ak zmiznú netopiere, agáve sa nemá ako rozmnožiť – a ak zmizne agáve, netopiere prídu o potravu.“
Niektorí farmári sa preto rozhodli pre zmenu. Umožňujú aspoň 5 % svojich rastlín rozkvitnúť, aby poskytli potravu netopierom. Z týchto rastlín potom vzniká tzv. tequila priateľská k netopierom – liehovina, ktorá chutí rovnako dobre, ale má omnoho väčší zmysel.
Keď sa miestne komunity postavia za prírodu
Úspech projektu by nebol možný bez miestnych obyvateľov. V Mexiku totiž viac než polovica pôdy patrí komunitám, takže ochrana prírody musí vychádzať aj z ich záujmov.
Na začiatku nebolo jednoduché presvedčiť ľudí, že netopiere nie sú nepriatelia. Mnohí si ich mýlili s upírmi a pálili jaskyne, kde žili. Až po rokoch vzdelávania sa ich pohľad zmenil. Dnes obyvatelia sami chránia jaskyne a bránia turistom či lovcom, aby rušili netopiere v období rozmnožovania.
„Predtým ich nenávideli, dnes ich chránia,“ hovorí Lissette Leyequien z mexickej prírodnej rezervácie Sierra La Mojonera. „Uvedomili si, že netopiere sú kľúčom k prosperujúcej krajine. Prinášajú potravu, život aj vodu.“
Vďaka vzdelávacím programom dnes viac ako 1,5 milióna ľudí vie, akú úlohu netopiere zohrávajú. A výsledky sú viditeľné – tam, kde sa vysádzajú agáve, krajina opäť ožíva, pribúda fauna aj zeleň.
Budúcnosť s chuťou tequily
Vedci však upozorňujú, že ide len o prvý krok. Ak má byť budúcnosť tequily skutočne udržateľná, nestačí vysádzať len agáve. Netopiere potrebujú aj iné druhy rastlín, napríklad stromy ceiba, ipomoea či niektoré kaktusy, ktoré dopĺňajú ich potravu.
Reyes Guerra to zhrnul jednoducho:
„Starostlivosť o netopiere prospieva ľuďom aj ekosystému. Všetko je prepojené – ak sa darí netopierom, darí sa aj nám.“
Ak sa teda najbližšie chystáte na párty a zdvihnete pohár tequily, spomeňte si na týchto malých nočných robotníkov, ktorí vám ju pomohli dopriať. Vďaka nim má Mexiko nielen svoj národný nápoj, ale aj zdravší ekosystém, ktorý zaisťuje rovnováhu medzi človekom a prírodou.
Bez netopierov by agáve nevytvárali semená. Bez agáv by nebolo tequily. A bez ľudí, ktorí sa starajú o túto jemnú harmóniu, by oboje zmizlo.
