Umelá inteligencia pomáha riešiť klimatické výzvy. Alebo ich ohrozuje?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
AI, umelá inteligencia
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.

Systémy umelej inteligencie môžu pomôcť vedcom a širokej verejnosti kvalitnejšie monitorovať a lepšie chápať postup klimatických zmien. Podnikom, domácnostiam a politikom ponúkajú možnosti optimalizovať opatrenia na ich zmiernenie. Výsledky možno nájsť vo viacerých oblastiach.

Pomocou modelov hlbokého učenia experti spresnili predikcie veterných a slnečných podmienok, čo zlepšilo prognózovanie výkyvov vo výrobe energie z nestabilných alternatívnych zdrojov. Napomáha to rozvoju udržateľných energetických sietí.

Účinné varovania pred extrémnym počasím

Analýze podlieha množstvo údajov o poveternostných podmienkach, ktoré možno použiť na predikciu extrémnych udalostí, akými sú hurikány, povodne a suchá. Cieľom modelov sú presnejšie predpovede klimatických katastrof. Ak sú na kvalitné modely naviazané skoršie a účinné varovania pred extrémnym počasím, majú potenciál zachraňovať životy.

Aplikácie umelej inteligencie pomáhajú optimalizovať trasy, plánovať dopravu a minimalizovať nežiadúce emisie, ktoré spôsobujú skleníkový efekt a otepľovanie planéty. Nová technológia monitoruje skleníkové plyny v reálnom čase v celosvetovom meradle. Modely neurónových sietí slúžia na presné mapovanie topiacich sa ľadovcov.

Satelitné snímky síce poskytujú mnoho informácií, nie všetky sú dobre čitateľné. Model neurónovej siete zvláda túto úlohu lepšie. Sleduje odlesňovanie, úbytok biodiverzity alebo znečisťovanie vodných tokov. Podobné modely pomáhajú rozpoznávať objekty v oceáne a vytvárať podrobné mapy morského odpadu na vzdialených miestach či zefektívňovať nakladanie s odpadom.

Systémy umelej inteligencie si vyžadujú veľké množstvo energie

Existujú obavy, že umelá inteligencia môže prispieť k zhoršeniu klimatickej krízy. Rozsiahle modely hlbokého učenia alebo trénovanie neurónových sietí potrebujú množstvo energie. Zanechávajú za sebou uhlíkovú stopu, ktorú je ťažko vyčísliť, keďže spoločnosti mažú špecifikácie.

Z toho vyplýva riziko zvýšených emisií skleníkových plynov, vyššieho plytvania energií, ale aj obavy z nekontrolovateľného vývoja mimo ľudskej kontroly. Dopady na životné prostredie cez nekontrolovateľné využívanie zdrojov alebo nežiadúce sociálne dôsledky sú nepredvídateľné.

Strata pracovných miest v dôsledku využívania umelej inteligencie je rizikom najmä v odvetviach a regiónoch, kde prepustení nemajú prístup k novým pracovným príležitostiam. Vtedy rastie riziko chudoby, a teda aj znečisťovania.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať