Keď si domov prinesiete živý vianočný stromček, pravdepodobne vám hlavou prebehne známa otázka: Nerobím tým prírode zle? Vôňa ihličia, živá zeleň v obývačke a tradícia, ktorú si mnohí bez stromčeka nevedia predstaviť, sa dnes čoraz častejšie stretávajú s výčitkami svedomia. V dobe klimatickej krízy sa totiž aj Vianoce dostali pod drobnohľad udržateľnosti. Lenže odpoveď na otázku, či sú živé vianočné stromčeky ekologickou chybou, nie je ani zďaleka čierno-biela.
Tradícia, ktorá prežila stáročia
Vianočný stromček nie je žiadny moderný výmysel. Už na začiatku 19. storočia ho v Anglicku preslávila kráľovná Charlotte, manželka Juraja III., hoci v Nemecku mali zdobené stromčeky hlbokú tradíciu dávno predtým, prvé zmienky o ňom siahajú až do 16. storočia. O niekoľko desaťročí sa stromčeky rozšírili po celej Európe a vďaka nemeckým osadníkom aj v USA. Na územie Slovenska sa vianočný stromček dostal koncom 19. storočia. Dnes sú pevnou súčasťou Vianoc po celom svete – a paradoxne sa k nim vracia najmä mladšia generácia.
Prieskumy ukazujú, že mileniáli si vyberajú živý stromček výrazne častejšie než staršie generácie. Nie preto, že by ignorovali ekológiu, ale skôr preto, že hľadajú autentickosť a kontakt s prírodou. A práve tu sa začína zaujímavý príbeh o udržateľnosti.
Stromček nie je len „vyrúbaný strom“
Jedna z najväčších chýb v debate o živých vianočných stromčekoch je zjednodušenie. Stromček totiž nevyrastie len tak náhodne v lese. Väčšina pochádza zo špecializovaných plantáží, kde sa pestuje približne 8 až 12 rokov. Počas tohto obdobia strom viaže uhlík z atmosféry, produkuje kyslík a vytvára živý priestor pre množstvo organizmov.
Lesní ekológovia upozorňujú, že ide o formu využitia pôdy, ktorá je často lepšia než alternatívy. Miesto plantáže by totiž pokojne mohlo vzniknúť parkovisko, skladová hala alebo satelitné bývanie. Udržiavané plantáže navyše podporujú miestnu ekonomiku a pomáhajú zachovať vidiecku krajinu.
Ako triediť odpad po Vianociach: Slováci vyprodukujú o 150-tisíc ton odpadu viac, čo s ním?
Biodiverzita tam, kde by ste ju nečakali
Možno vás to prekvapí, no plantáže vianočných stromčekov môžu byť útočiskom pre vtáky, hmyz aj drobné cicavce. Výskumy z Nemecka, Belgicka či USA ukazujú, že v intenzívne poľnohospodársky využívaných oblastiach sú tieto plantáže často jedným z mála miest, kde si príroda ešte nájde priestor.
Otvorené plochy, menej chemického zaťaženia než pri veľkovýrobe plodín a pravidelný cyklus výsadby vytvárajú pestré prostredie. Niektoré ohrozené druhy vtákov tu dokonca nachádzajú lepšie podmienky než na okolitých poliach.
Uhlíková stopa: rozhoduje koniec príbehu
Z hľadiska klímy nie je kľúčové len to, že stromček vyrástol, ale najmä to, čo sa s ním stane po Vianociach. Ak skončí na skládke, problém je na svete. V prostredí bez kyslíka sa totiž rozkladá za vzniku metánu – plynu, ktorý je mnohonásobne škodlivejší než oxid uhličitý.
Naopak, ak sa stromček skompostuje, rozštiepi v záhrade, využije ako biomasa alebo sa vráti späť na pole, jeho uhlíková stopa je minimálna. Podľa odhadov je uhlíkový dopad jedného spáleného stromčeka zanedbateľný v porovnaní s bežnými aktivitami, ako je letecká doprava či každodenná spotreba potravín.
Chemikálie? Áno, ale existujú riešenia
Treba byť úprimní: pestovanie vianočných stromčekov sa často nezaobíde bez hnojív a pesticídov. Tie majú svoj environmentálny vplyv. Dobrou správou však je, že rastie počet ekologických a certifikovaných plantáží, ktoré chemikálie obmedzujú alebo úplne vynechávajú.
Organické farmy preukázateľne podporujú väčšiu rozmanitosť rastlín aj živočíchov. Navyše, ako spotrebitelia môžeme ovplyvniť trh – napríklad tým, že prijmeme aj menej „dokonalý“ stromček, ktorý nemusí vyzerať ako z katalógu.
Stromček v kvetináči: ideálna voľba?
Ak máte záhradu alebo aspoň balkón, stromček s koreňmi je jednou z najudržateľnejších možností. Po Vianociach ho môžete vysadiť a sledovať, ako rastie ďalej. Dôležité je len vybrať druh, ktorému sa bude dariť v miestnych podmienkach, a počas sviatkov ho dostatočne zalievať.
Aj prenájom stromčekov sa stáva čoraz populárnejším riešením – stromček sa po sviatkoch vráti pestovateľovi a pokračuje v živote.
A čo umelý stromček?
Plastové stromčeky majú jednu výhodu: ak ich používate dlhé roky, ich uhlíková stopa sa rozloží v čase. Problémom je však výroba, doprava a prakticky nulová recyklovateľnosť. Väčšina z nich skončí po rokoch na skládke, kde vydrží stáročia.
Ak už umelý stromček máte, najudržateľnejšie je používať ho čo najdlhšie. Kupovať nový len preto, že starý „vyšiel z módy“, rozhodne nie je ekologická výhra.
Malé rozhodnutie, veľký význam
Živý vianočný stromček nemusí byť symbolom plytvania. Naopak, pri správnom výbere a zodpovednej likvidácii môže byť relatívne šetrnou súčasťou sviatkov. Lokálny pôvod, ekologické pestovanie a rozumný prístup po Vianociach robia obrovský rozdiel.
Možno ide len o „kvapku v mori“, ale práve takéto každodenné rozhodnutia formujú náš vzťah k prírode. A Vianoce sú ideálnym časom si ho pripomenúť – pokojne aj pri svetielkach na živom stromčeku.
