Predstavte si, že by ste mohli otvoriť časovú kapsulu starú desiatky tisíc rokov. Nie vitrínu v múzeu, nie kameň s fosíliou, ale živý záznam z doby, keď sa svet menil na nepoznanie. Presne niečo také sa podarilo vedcom, keď na Novom Zélande objavili dokonale zachovaný strom kauri, ktorý vyrastal v čase, keď sa zemské magnetické pole zosypalo ako domček z karát. A spolu s ním sa začal aj jeden z najchaotickejších príbehov histórie našej planéty.
Tento strom — obor zakorenený v období spred 42 000 rokov — sa stal nenahraditeľným svedkom udalosti, ktorá mohla ovplyvniť všetko od kolapsu ozónovej vrstvy až po zvláštny nárast pravekých jaskynných malieb. Jeho letokruhy, starostlivo uložené v prírode ako stránky z dávno zabudnutej kroniky, pomohli vedcom rekonštruovať okamih, keď sa magnetické póly Zeme na krátko vymenili. A svet sa zmenil.
Magnetické pole: Neviditeľný štít, ktorý drží život pri živote
Zemské magnetické pole si väčšina z nás spája len s jednoduchou vecou – kompasom. V skutočnosti je to však jeden z najdôležitejších dôvodov, prečo na tejto planéte existuje život. Odrážanie slnečných vetrov, ochrana ozónovej vrstvy, stabilita atmosféry – to všetko závisí od silového poľa pod našimi nohami.
Lenže tento štít nie je statický. Počas dejín sa mnohokrát posúval, kolísal, zoslaboval aj prevracal. Každých niekoľko stotisíc rokov si magnetický sever a juh jednoducho „vymenia stoličky“. Takéto dáta sú pre vedcov fascinujúce, no doposiaľ sa len málo vedelo o tom, ako dramatické tieto zmeny v skutočnosti boli.
Posledná veľká zmena prebehla pred 780 000 rokmi. Ale medzi týmito dominantnými zvratmi nastávajú aj menšie, no o to dramatickejšie výkyvy – geomagnetické exkurzie. A práve jedna z nich, Laschampsova výkyv, sa odohrala pred približne 42 000 rokmi.
Dom s vírivkou na strome v tvare listu je unikátnou udržateľnou stavbou
Strom, ktorý prežil veky: Fosília stará 42 000 rokov
To, čo vedci objavili v roku 2021, nebolo len drevo. Bol to ekologický denník.
Mohutný strom kauri vyrástol a zomrel v období, ktoré presne kopíruje čas trvania Laschampsovej exkurzie. Jeho kmene, zachované pod vrstvami sedimentov, ukrývali 1 700 letokruhov – teda 1 700 rokov nepretržitého záznamu o atmosférických podmienkach.
A práve v nich výskumníci našli presné stopy kolapsu magnetického poľa. Zvýšené hladiny rádioaktívneho uhlíka v jednotlivých vrstvách dreva im ukázali okamih, keď sa magnetické pole Zeme zoslabovalo a neskôr obracalo.
„Po prvý raz sme dokázali presne určiť načasovanie a dopady poslednej zmeny magnetických pólov,“ uviedol spoluautor štúdie Chris Turney, ktorá bola publikovaná v časopise Science. A dodal, že údaje zo stromu otvorili nový pohľad na to, čo sa v tom čase na Zemi skutočne dialo.
Adamsova udalosť: Keď sa svet na chvíľu zbláznil
Vedci pre toto obdobie vytvorili aj symbolický názov – Adamsova prechodná geomagnetická udalosť. Odkazuje na spisovateľa Douglasa Adamsa a legendárne číslo 42, odpoveď na „základnú otázku života, vesmíru a všetkého“.
A ako sa ukázalo, číslo 42 bolo v tomto príbehu ešte výstižnejšie, než si vedci spočiatku mysleli.
Modelovanie atmosférických podmienok ukázalo:
- oslabený magnetický štít → rozpad ozónovej vrstvy
- výrazný nárast ultrafialového žiarenia
- ionizáciu vzduchu a extrémne elektrické búrky
- celoplanetárne polárne žiary
Alan Cooper, ďalší člen tímu, opísal, že polárne žiary vtedy žiarili aj nad rovníkom. Ľudia ich podľa jeho slov museli vnímať ako predzvesť niečoho katastrofického.
„Prví ľudia na celom svete videli trblietavé závoje na oblohe. Muselo to vyzerať ako koniec sveta,“ povedal.
Jaskynné maľby ako úkryt pred Slnkom?
Možno najzaujímavejšia časť štúdie sa týka kultúrnych zmien. Vedci našli časovú zhodu medzi Adamsovou udalosťou a náhlym nárastom jaskynných malieb po celom svete.
Hypotéza? Ľudia hľadali jaskyne ako úkryt pred UV žiarením.
Tie známe odtlačky rúk v červenej okrovej farbe tak možno neboli len umením – mohli byť aj akýmsi „prvým opaľovaním“. Okrový pigment sa totiž aj dnes používa ako primitívny opaľovací krém.
Je to odvážne tvrdenie, a nie všetci odborníci s ním súhlasia. No spojenie medzi environmentálnym chaosom a ľudským správaním je fascinujúce.
Zachrániť planétu inak: Prečo práve neurodiverzní ľudia môžu byť poslednou nádejou prírody
Zmiznutie neandertálcov a megafauny
Ďalšia teória hovorí, že Adamsova udalosť urýchlila vyhynutie neandertálcov. Nie preto, že by sa nedokázali adaptovať, ale preto, že kombinácia klimatických zmien a radiačného stresu ich oslabila.
Nie všetci vedci však považujú túto hypotézu za definitívnu. Neandertálci totiž prežívali v rôznych regiónoch Ázie omnoho dlhšie, než sa kedysi myslelo.
Podobne mohla udalosť prispieť aj k vymiznutiu veľkých živočíchov v Austrálii.
Môže sa to zopakovať? A čo by to znamenalo dnes?
Magnetický severný pól sa v posledných storočiach začal presúvať nezvyčajným tempom a magnetické pole Zeme slabne už 170 rokov. Vedci upozorňujú, že ak by došlo k novému výkyvu alebo obratu, následky pre moderný svet by boli katastrofálne:
- výpadky elektrických sietí
- kolaps satelitov
- zlyhanie navigačných systémov
- ohrozenie leteckej dopravy
Ako povedal Cooper:
„Ak by sa to stalo dnes, dôsledky pre spoločnosť by boli obrovské.“
Čo nám starý strom ukázal?
Že aj planéta, ktorá sa zdá byť stabilná, vie byť nepredvídateľná. A že minulosť ukrýva stopy, ktoré nám pomáhajú pochopiť budúcnosť.
Strom kauri, ktorý kedysi rástol v teplom podnebí Nového Zélandu, dnes rozpráva príbeh o tom, ako blízko bol svet ku kolapsu — a ako sa z chaosu opäť spamätal.
Je to pripomienka, že aj keď Zem vyzerá pokojne, pod jej povrchom vrie sila, ktorá dokáže prepísať dejiny jedným jediným pohybom magnetického poľa.
