Vedci objavili stopy kokaínu u voľne žijúcich žralokov pri pobreží Brazílie. Koncentrácia drogy v týchto živočíchoch bola až stokrát vyššia než hodnoty zaznamenané u iných morských druhov, referuje portál Euronews.
Štúdia nadácie Oswaldo Cruz odhalila vysoké hladiny drogy v tkanivách týchto morských živočíchov.
Výskumníci testovali 13 brazílskych žralokov ostronosých, ulovených vo vodách okolo Ria de Janeiro, ktoré zakúpili od rybárov v období od septembra 2021 do augusta 2023.
Tento druh, zaradený Medzinárodným zväzom ochrany prírody (IUCN) na zoznam zraniteľných druhov, bol vybraný pre testovanie. Vedci predpokladajú, že brazílske žraloky ostronosé by mohli slúžiť ako kontrolný druh pre tento typ znečistenia.
Všetky testované žraloky mali pozitívne výsledky na kokaín, pričom droga a jej hlavný metabolit benzoylekgonín boli detekované vo svalovom tkanive a pečeni zvierat. Koncentrácia drogy bola až stokrát vyššia než hodnoty zistené u iných morských živočíchov.
Publikovaná štúdia v časopise Science of the Total Environment je prvou, ktorá zaznamenala prítomnosť kokaínu u voľne žijúcich žralokov. Výskumníci upozorňujú, že ich zistenia „naznačujú potenciálny vplyv prítomnosti nelegálnych drog na životné prostredie“.
Ako sa žraloky dostali k požitiu kokaínu?
Nie je úplne jasné, ako sa kokaín dostal do žralokov. Tím uviedol pre britský denník The Telegraph, že nie je pravdepodobné, že by za pozitívne testy na drogy u morských živočíchov mohli balíky kokaínu vyhodené cez palubu pašerákmi. Podľa výskumníkov sa v tejto oblasti nevyhadzuje veľa takýchto balíkov.
Významným zdrojom znečistenia vody je odtok z nelegálnych laboratórií, kde sa kokaín vyrába, a moč alebo výkaly užívateľov drog.
Čističky odpadových vôd na celom svete nie sú účinné pri odstraňovaní týchto látok z vody, a to znamená, že sa nakoniec dostávajú do oceánu.
Bez ohľadu na presný pôvod kokaínu, v prostredí pretrváva len krátky čas, čo znamená, že ak ho výskumníci našli u týchto živočíchov, muselo sa do oceánu dostať veľké množstvo drogy.
Autori štúdie tvrdia, že spotreba kokaínu sa v posledných desaťročiach „exponenciálne“ zvýšila, pričom Brazília patrí medzi najväčších konzumentov kokaínu na svete a v Južnej Amerike.
Výskumníci už skôr zistili vysokú úroveň znečistenia riek v okolí Ria de Janeiro kokaínom. Jedna štúdia odhalila, že koncentrácia kokaínu vo vodách v okolí São Paula bola porovnateľná s množstvom kofeínu nachádzajúcim sa v káve a čaji.
Ako by mohol kokaín na žraloky pôsobiť?
Hoci vedci neboli schopní určiť konkrétne zmeny v správaní žralokov, predchádzajúce štúdie naznačujú, že kokaín by mohol mať na zvieratá podobný účinok ako na ľudí.
Podľa nich môže droga ovplyvniť zrak žralokov, čo by im mohlo sťažiť lov. Neefektívny lov by mohol skrátiť životnosť žralokov.
Zistilo sa, že koncentrácie drogy sú vyššie vo svaloch morských živočíchov ako v pečeni, pričom samice mali vyššie koncentrácie než samci. Všetky samice v štúdii boli gravidné, no vplyv vystavenia kokaínu na ich plody zostáva nejasný.
Okrem dopadu na zvieratá je žralok ostronosý bežnou súčasťou brazílskej stravy. Vedci zdôrazňujú potrebu ďalšieho výskumu na posúdenie možného vplyvu zvyškov kokaínu na ľudí, ktorí konzumujú toto mäso.
