Plán obnovy rodinných domov je len jedným z projektov, ktoré zastrešuje Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP). Jej generálny riaditeľ, Michal Maco, pre agentúru SITA prezradil, ako hodnotí priebeh pilotných výziev a akým chybám by sa chcel v budúcnosti vyhnúť pri čerpaní dotácií. Podľa neho budúcnosť environmentalistiky na Slovensku sa bude vyvíjať nasledujúcim smerom a s týmito problémami si budeme musieť ako krajina poradiť.
V rozhovore sa dozviete:
- Ako dlho trvá schválenie žiadosti v rámci Plánu obnovy rodinných domov.
- Ako hodnotí Michal Maco priebeh pilotných výziev.
- Aké najčastejšie chyby robia Slováci pri podávaní žiadostí o dotáciu na rekonštrukciu domu.
- Kedy budú spustené ďalšie výzvy a za akých podmienok.
- Čo očakáva riaditeľ SAŽP od Plánu obnovy 30 000 rodinných domov
- Kde robí Slovensko najväčšie chyby, čo sa týka čerpania peňazí z eurofondov.
- Čo je hlavnou príčinou nedostatočného environmentálneho vzdelávania Slovákov.
- Ako vidí riaditeľ SAŽP využiteľnosť a budúcnosť obnoviteľných zdrojov na Slovensku.
- Aké sú riziká elektromobility a jej využiteľnosť u nás.
- Akú najväčšiu zmenu si želá Michal Maco pre Slovensko.
Brusel predstavil Priemyselný plán Zelenej dohody, skladá sa zo štyroch pilierov
1. V súčasnosti od 15.10. prebiehajú dve výzvy, v rámci ktorých je možné predkladať žiadosti o dotáciu na obnovu rodinného domu, ktoré budú vo februári ukončené. Koľko žiadostí vám prišlo a koľko ich bolo schválených?
K dnešnému dňu evidujeme takmer 2 300 podaných žiadostí. Veľkému percentu žiadostí chýba len nejaká malá časť u prijímateľov, preto budeme dožadovať odstránenie chýb. Trúfam si však povedať, že 90 percent žiadostí má potenciál byť úspešných. Ide totiž o chyby z nepozornosti, ktoré sa dajú odstrániť. Avšak napriek tomu predlžujú proces hodnotenia, pretože na každú jednu žiadosť musíme pripraviť presnú odpoveď, čo chýba. Predpokladám, že len malé percento žiadostí bude zamietnuté.
2. Ako dlho trvá schválenie žiadosti v rámci Plánu obnovy rodinných domov?
Vďaka prebiehajúcim pilotným výzvam sme načerpali veľmi veľa dát, ktoré teraz analyzujeme. Už teraz vieme, že ju musíme spraviť jednoduchšou, rýchlejšou, teda dostupnejšou pre čoraz viac ľudí. Chceme dosiahnuť, aby žiadateľ musel dokladovať menej dokumentov a menej technických riešení. Zjednodušením procesu budeme aj my efektívnejší, pretože každý predložený dokument musíme skontrolovať. Preto v súčasnosti trvá schválenie žiadosti niekoľko mesiacov.
3. Ako hodnotíte priebeh pilotných výziev?
Keď sme to 15.10. spustili, bol som na pobočke v Trnave a sám som prebral niektoré žiadosti. Veľmi ma prekvapila ich kvalita. Ľudia si dali naozaj záležať. Celkovo sme spokojní s komunikáciou aj so spätnou väzbou prijímateľov. Do budúcna však pracujeme na tom, aby sme boli dostupnejší, pretože našou úlohou nie je šetriť peniaze, ale čo najefektívnejšie zrekonštruovať 30 000 rodinných domov.
4. Akým chybám sa chcete vyhnúť v budúcich výzvach? Aké chyby robili žiadatelia o dotáciu najčastejšie?
Znovu apelujem na našich žiadateľov respektíve prijímateľov, aby si skontrolovali všetky dokumenty predtým, než ich pošlú. Veľmi často chýba splnomocnenie alebo čestné prehlásenie či notárske overenie na dokumente.
Na Slovensku je dlhodobý trend odpájania sa od plynu.
To sa bude samozrejme teraz meniť. Hľadáme cestu, ako ďalšie výzvy zjednodušiť aj na základe skúseností získaných z pilotných výziev. Rokujeme na špecifických požiadavkách, ktoré nám boli vytknuté ako napríklad podmienka trvalého pobytu rok pred podaním žiadosti. Preto chystáme zjednodušenie schémy, aby tieto podmienky neboli prekážkou podania žiadosti. Je na nás však vyvíjaný tlak z dvoch strán. Jedna strana je legislatíva Slovenskej republiky a druhá strana sú podmienky Európskej komisie. Musíme nájsť cestu, aby sme neporušili slovenskú legislatívu a zároveň naplnili literu Plánu obnovy a odolnosti.
5. Boli ste spokojný s priebehom delenia peňazí z plánu obnovy – najmä tej časti, ktorá je určená na energetickú efektívnosť?
Podmienky sme si spolu s ministerstvom vyjednávali sami a komunikovali sme priamo s Bruselom. Musím povedať, že komunikácia s Bruselom bola veľmi ústretová a rýchla. Za mňa to bola prvá skúsenosť s komunikáciou na takejto úrovni. Bol som veľmi prekvapený, že naše podmienky sme si dosť rýchlo vydiskutovali.
6. Na prvé dve výzvy bolo určených 30 miliónov eur z polmiliardového balíka, ktoré má Slovensko vyčerpať. Kedy spustíte ďalšie a koľko financií bude na ne určených?
Balík peňazí nie je fixne stanovený. Napríklad pri existujúcej výzve číslo 1 sme začínali pri pätnástich miliónoch a už sme na dvadsiatich piatich. To znamená, že vieme do výzvy dolievať peniaze, ak treba. Môžeme znovu začať s dvadsať miliónovou alokáciou, ale ak sa minie do týždňa, dokážeme tam presunúť ďalšie finančné prostriedky z polmiliardového balíka, ktorý máme k dispozícii.
Podľa štúdií na Slovensku je okolo 1 200 000 rodinných domov, z ktorých 300 000 je vo veľmi zlom stave.
Čo sa týka termínu, chceme si vždy medzi jednotlivými výzvami dať čas 4 až 6 týždňov, aby sa ľudia necítili pod tlakom. Najskôr potrebujeme vopred zverejniť nové podmienky a potom dať ľuďom čas, aby si nachystali dokumenty. Ďalšie výzvy by mali byť spustené v apríli. Opäť budú dve – štandardná i sociálna.
7.Budú prebiehať za rovnakých podmienok?
Nie. Ako som spomenul vyššie, podmienky budeme určite zjednodušovať. Zatiaľ ich nemáme schválené Bruselom. Čo môžem povedať už teraz, plánujeme okresať množstvo dokumentov, ktoré nám žiadatelia musia predložiť a zjednodušiť vykazovanie výdavkov. Hľadáme tiež spôsob, ako minimalizovať komunikáciu so stavebnými úradmi, aby sme predchádzali situáciám, kedy naši žiadatelia žiadajú o vyjadrenie stavebný úrad. Chceli by sme z procesu tieto úrady vynechať, pretože existuje istý nesúlad v spracovávaní žiadostí. Konkrétne na ten istý projekt niekde trvá mesiac, kým stavebný úrad vydá stavebné povolenie. Niekde čakajú ľudia 6 mesiacov. Žiadatelia majú u nás 12 mesiacov na vydokladovanie potrebnej dokumentácie. Môže sa preto stať, že sa rekonštrukcia nezrealizuje kvôli tomu, lebo to jednoducho nestihli.
Michal Sebíň z NATUR –PACK: Recyklácia odpadov je na Slovensku najdôležitejšou témou, západná Európa je však niekde inde
8. Aký bol záujem v rámci plánu obnovy o výmenu vykurovacích zariadení? Ľudia aj napriek súčasnej situácii chceli plynové kotle?
Boli sme prekvapení, že plynové kotle nie sú tak populárne, a to ani zďaleka, ako sme čakali. Relatívne veľa ľudí žiadalo výmenu plynového kotla za tepelné čerpadlo. Na Slovensku je dlhodobý trend odpájania sa od plynu. Ročne sa nám odpojí niekoľko tisíc užívateľov od plynu. Momentálne máme okolo 70 000 plynových prípojok, ktoré sú neaktívne. Výmenu plynového kotla za iný plynový však podporujeme len za podmienky, že nové riešenie je dramaticky efektívnejšie ako staré. Čiže, ak má človek 8 kilowattový plynový kotol, ktorý chce vymeniť za 3-kilowattový, ide o jednoznačnú úsporu plynu i emisií. To znamená, že takýto projekt podporíme. Nie opačne.
9. Čo očakávate od celkového Plánu obnovy 30 000 rodinných domov?
Našim najväčším cieľom je samozrejme zlepšiť stav životného prostredia. Slovensko je krajinou, ktorá má najväčší počet rodinných domov na jedného obyvateľa na svete. V rámci EÚ sa bijeme s Rumunskom o prvé miesto v počte rodinných domov na obyvateľa. Podľa štúdií na Slovensku je okolo 1 200 000 rodinných domov, z ktorých 300 000 je vo veľmi zlom stave. Máme viacero cieľov. Za prvé programovo rozbehnúť rekonštrukciu rodinných domov, pretože to je vec, ktorá by mala bežať dlhodobo a nemala by sa skončiť s plánom obnovy.
Slovensko má dlhodobo prekročené limity prachových častíc, oxidov dusíka a benzoapirénov.
Chcem dať do povedomia nutnosť rekonštrukcie domov. Aby obyvatelia pochopili, že zrekonštruovaný rodinný dom poskytuje lepšiu kvalitu bývania, nižšiu energetickú náročnosť a lepšiu finančnú úsporu. Po skončení Plánu obnovy a odolnosti chceme získať pre tento program podporu zo štátneho rozpočtu, aby fungoval ďalej. Za päť rokov totiž naberieme know-how, vybudujeme celú implementačnú štruktúru. Je potom škoda, aby sme tieto získané skúsenosti zahodili a nevyužívali ich ďalej.
Ďalším cieľom je zlepšiť zdravie obyvateľov našej krajiny. Slovensko má veľký problém s kvalitou ovzdušia kvôli vykurovaniu. Najmä stredné Slovensko, kde sa nám stáva, že nám ľudia kúria rôznymi materiálmi, ako je zle vysušené drevo, textílie, gumy a plasty. Slovensko má dlhodobo prekročené limity prachových častíc, oxidov dusíka a benzoapirénov. Tieto látky vznikajú práve pri spaľovaní a nesprávnom vykurovaní. Na túto tému preto v rámci nášho projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia robíme školenia a semináre, aby si ľudia uvedomili, že nesprávne vykurovanie zasahuje a škodí najmä im.
10. SAŽP je organizácia, ktorá kontroluje eurofondové projekty za stámilióny eur. Ako hodnotíte čerpanie eurofondov na Slovensku? Kde robíme ako krajina najčastejšie chyby?
Najproblematickejším bodom tohto procesu je verejné obstarávanie, lebo na Slovensku je zákon o verejnom obstarávaní veľmi rigidný, ťažko vysvetliteľný a aplikovateľný v praxi. Preto sa u nás stáva, že máme ukážkové eurofondové projekty, ktoré sa kvôli zložitému procesu verejného obstarávania nedokážu zrealizovať. Projekt sa nenaplní, lebo nevysúťažia generálneho dodávateľa, alebo sa vo verejnom obstarávaní urobia chyby a už opätovné nové obstarávanie nestihnú zrealizovať.
11. Environmentálna výchova, osveta a vzdelávanie je na Slovensku ešte stále nedostatočné. Čo s tým plánuje SAŽP robiť, a prečo si myslíte, že výsledok je takýto?
Environmentálna výchova je jedným zo základných pilierov SAŽP. Už dlhšie máme v realizácii projekt Zlepšovanie informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia na Slovensku. V rámci neho informujeme ľudí prostredníctvom skoro 1200 rôznych aktivít a robíme kongresy, školenia či publikačnú činnosť. Takisto sme v spolupráci s ministerstvom životného prostredia vypracovali Koncepciu rozvoja environmentálnej výchovy v SAŽP do roku 2030.
Máme portál www.ewobox.sk, ktorý slúži na vzájomné vzdelávanie a publikovanie informácií v rámci envirovýchovy. Robíme rôzne kampane zamerané na túto tému, ako napríklad Zatoč s odpadom, kde ľuďom ukazujeme, ako sa dá predchádzať vzniku odpadu. Tento rok spolu s MŽP a Envirofondom spúšťame Zelený vzdelávací balík. Ide o unikátny koncept, kde si každá škola na Slovensku bude môcť požiadať o desaťtisícový balíček, prostredníctvom ktorého si bude môcť zaplatiť učiteľa environmentálnej výchovy a podobne.
Slováci vedomosti majú, avšak veľakrát im chýbajú peniaze, aby mohli realizovať zelené opatrenia.
Hlavnou príčinou nedostatočného vzdelávania je podľa mňa, že nemáme v súčasnosti povinnú environmentálnu výchovu ako samostatný predmet na školách. Na koncepcii sa pracuje. Nemyslím si však, že sme na tom až tak veľmi zle a nepodceňoval by som Slovensko. Slováci vedomosti majú, avšak veľakrát im chýbajú peniaze, aby mohli realizovať zelené opatrenia. Je totiž veľmi ľahké hovoriť o zelených opatreniach, keď disponujete financiami. Preto si myslím, že Slováci nieže nevedia, ale nie vždy si to môžu dovoliť. Správať sa ekologicky býva niekedy veľmi náročné. Je totiž oveľa lacnejšie hodiť do toho kotla prvú vec, ktorú zbadám, ako si kúpiť kvalitné drevo a podobne.
12. Predtým, ako ste sa stali v roku 2020 generálnym riaditeľom SAŽP, ste nepracovali v štátnej sfére, ale v korporáte. V čom vidíte rozdiely?
Musím prekvapivo povedať, že komunikácia s vedením je lepšia ako v korporáte. Do istej miery mám väčšiu voľnosť a rýchlejšie sa prichádza k rozhodnutiam ako v korporáte. Pracoval som v súkromnej sfére 12 rokov a priemerná dĺžka schválenia novej pracovnej pozície bola 18 mesiacov. Keď porovnám štát so súkromnou sférou, bol som prekvapený aj tým, že som tu našiel ďaleko väčších odborníkov ako v korporáte. Napríklad koncepciu plánu obnovy písali štyria ľudia asi dva mesiace. Vznikol z toho rozsiahly program. Neviem si predstaviť, že by som to v korporáte so štyrmi ľuďmi napísal.
13. Obnoviteľné zdroje síce nepredstavujú priamu záťaž na životné prostredie, sú však nestabilné (vietor, slnko). Ako vidíte ich budúcnosť, využiteľnosť na Slovensku a ako vidíte proces uskladňovania takejto energie?
Netvrdil by som, že nepredstavujú priamu záťaž na životné prostredie. Môžem vám uviesť príklad z Austrálie, kde sa vybudovalo niekoľko 100 hektárové fotovoltaické pole a zistilo sa, že po dvoch rokoch je pod ním úplne mŕtva pôda a revitalizácia bude ďaleko náročnejšia ako samotný zisk. Málokto si uvedomuje, že prvých sedemdesiat centimetrov pôdy potrebuje slnečné žiarenie na udržiavanie mikroflóry. A keďže všetku slnečnú energiu pohltí fotovoltaika, tak pôda pod ňou je dlhodobo v tme.
Solárna energia z vesmíru? Caltech spúšťa prvý prototyp satelitu
Čo sa týka veternej energie, Rakúsko zaznamenalo masívny úbytok vtákov a hmyzu. Všetko má svoj dopad na životné prostredie. Preto vidím budúcnosť Slovenska v mixe jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov. Nie som však energetik, takže toto je môj súkromný názor. Čo sa týka uskladňovania takejto energie, reálne vidím projekt využitia starých batérií z elektromobilov na akumuláciu elektrickej energie.
14. Elektromobilita je spoločenský trend, aký je váš postoj k tejto téme? Vidíte tam riziká? Ak áno, aké?
Odpovedám z pozície laika, ktorý sa tejto problematike venuje amatérsky už nejaký čas. Ja to nevidím ako komplexné riešenie pre všetky automobily a všetku mobilitu na Slovensku. Najideálnejším riešením je podľa mňa mix, pretože sú situácie, kedy elektromobilita vyjde menej výhodne ako fosílne palivá. Nerád to hovorím, no najlepšie je znížiť potrebu mobility ľudí. Akonáhle znížime potrebu mobility a existujúcu mobilitu vyriešime vhodným mixom, môžeme našu planétu zaťažiť čo najmenej. Taktiež i elektromobilita má dopad na našu Zem. Neexistuje metóda, ktorá by nemala.
Už skoro 10 rokov zastrešuje SAŽP Európsky týždeň mobility, kde sa snažíme nabádať samosprávy, aby využívali rôzne inovatívne formy podpory inej dopravy, ako je automobilová. Poskytujeme im rôzne metodické materiály, podporu a skúsenosti, ktoré sme získali z minulých ročníkov. Najlepšie riešenie konkrétnej samosprávy má potom možnosť vyhrať v národnej súťaži a získať ocenenie.
TOP 10 najlepších riešení obnoviteľnej energie v roku 2022
15. Akú najväčšiu zmenu si želáte pre Slovensko?
Financovanie štátnych a verejných inštitúcií. V rámci environmentalistiky máme v rezorte naozaj odborníkov svetového meradla, ktorí nám žiaľ starnú a bojím sa, či ich budeme vedieť nahradiť novou generáciou. Žiaľ s tým, ako je financovaný štát, je veľmi ťažké pritiahnuť mladých ľudí. Environmentalistika a ekológia sa stáva veľmi populárnou kvôli tomu, že súkromné firmy zavádzajú CSR a ESG, a na to potrebujú mať vždy minimálne jedného environmentalistu.
Súkromná sféra ponúka ďaleko lepšie finančné ohodnotenie ako my. Odchádza nám generácia skvelých odborníkov a Slovensko potrebuje kvalitných pedológov, hydrológov, klimatológov, geológov. To sú všetko pozície, ktoré u nás nezostávajú, pretože si môžu vyberať a je o ne veľký záujem.
Tiež ma veľmi mrzí, že riadiaci pracovníci v našom rezorte sú volení na krátke obdobie a nie sú apolitickí, ako to je v iných krajinách. Environmentalistika by nemala mať nič spoločné s politikou.
