Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) predložilo do medzirezortného pripomienkového konania historicky prvý klimatický zákon. Návrh zákona vychádza z celospoločenskej požiadavky na riešenie klimatickej krízy a opiera sa o európsku legislatívu.
Cieľom nového zákona je implementovať legislatívu tak, aby envirorezort dosiahol zníženie emisií do roku 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Informoval o tom na pondelkovej tlačovej besede poverený minister životného prostredia SR Ján Budaj.
Budú dohliadať na pokrok rezortov
Aby ministerstvo životného prostredia mohlo splniť svoje ciele do roku 2030, bolo nutné vytvoriť tzv. sektorové ciele pre ministerstvá, prostredníctvom ktorých bude môcť rezort životného prostredia dohliadať na plnenie cieľov.
Rada pre klimatickú zodpovednosť, nezávislý, odborný, poradenský a koordinačný orgán bude dohliadať na sektorové ciele a dohliadať na všetky strategické dokumenty a pokroky jednotlivých ministerstiev.
Klimatickým zákon vznikne aj právo pre občanov podať klimatickú žalobu. To znamená, že občania budú mať možnosť podať žalobu na orgán verejnej správy za nedostatočné plnenie svojich záväzkov.
Spoločná úloha a jednota
„Dosiahnuť cieľ zníženia emisií do roku 2030 je našou spoločnou úlohou. Nemôžeme byť úspešní, ak ostatné ministerstvá od toho dajú ruky preč. Postoj k ochrane klímy nemôže byť predmetom politických diskusií. V tejto otázke musíme byť jednotní,“ uviedol Budaj s tým, že nástroje klimatického zákona sú flexibilné. Klimatický zákon vychádza v ústrety slovenským cieľom.
V návrhu zákona je aj samostatne určený systém s mechanizmom reportovania údajov a sankcie za ich neposkytnutie.
Ministerstvo životného prostredia predloží návrh zákona na rokovanie vlády a po jeho schválení do Národnej rady Slovenskej republiky.
