Rok 2024 sa zapíše do histórie ako dôležitý míľnik v klimatických dejinách – prvýkrát sa celosvetová priemerná ročná teplota dostala nad hranicu 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou. Podľa správy Copernicus Climate Change Service (C3S) je tento rekord výsledkom kombinácie ľudských aktivít, ktoré vedú k zvýšenej koncentrácii skleníkových plynov v atmosfére, a prírodného fenoménu El Niño.
2024: Rok, keď planéta prekročila kritickú hranicu oteplenia
Rok 2024 sa zapíše do histórie ako prelomový – podľa údajov Copernicus Climate Change Service sme práve zažili najteplejší rok v histórii meraní. Priemerná globálna teplota dosiahla 15,10 °C, čím o 1,60 °C prekonala priemer z obdobia pred priemyselnou revolúciou (1850 – 1900). Tento významný moment znamená, že prvýkrát sme celoročne prekročili hranicu 1,5 °C stanovenú Parížskou dohodou ako kritickú pre udržanie klimatickej stability.
Čo nám rok 2024 ukázal?
- Globálny teplotný nárast: Priemerná teplota bola o 0,72 °C vyššia ako priemer za obdobie 1991 – 2020 a o 0,12 °C vyššia ako v predchádzajúcom rekordnom roku 2023.
- Mesiace v znamení rekordov: Od januára do júna boli všetky mesiace najteplejšie v histórii.
- Extrémny deň: 22. júla 2024 sme zaznamenali najvyššiu dennú priemernú teplotu na Zemi – 17,16 °C.
- Európa sa prehrievala: S priemernou teplotou 10,69 °C bola Európa najteplejšia od začiatku meraní, čo je o 1,47 °C viac ako dlhodobý priemer z rokov 1991 – 2020.
Emisie uhlíka v roku 2024 pravdepodobne dosiahli nové rekordné maximum, čo znamená, že zatiaľ neexistujú žiadne známky prechodu od fosílnych palív, ku ktorému sa svetové krajiny zaviazali na klimatickej konferencii OSN v Dubaji v decembri 2023. Svet smeruje k katastrofálnemu otepleniu o 2,7 °C do konca storočia.
Teplotné rekordy charajterizujú tento rok
Rok 2024 bol výnimočný nielen z hľadiska priemernej globálnej teploty, ale aj vďaka mimoriadne vysokým teplotám oceánov. Priemerná teplota morskej hladiny mimo polárnych oblastí dosiahla rekordných 20,87 °C, čo predstavuje nárast o 0,51 °C oproti priemeru za obdobie 1991 – 2020.
Podľa vedcov z ECMWF (Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia) boli tieto vysoké teploty spôsobené kombináciou globálneho otepľovania a fenoménu El Niño, ktorý dosiahol vrchol koncom roka 2023. Hoci sa El Niño začiatkom roku 2024 zmiernilo, vysoké teploty oceánov pretrvávali počas celého roka.
„Existuje mimoriadne vysoká pravdepodobnosť, že prekročíme dlhodobý priemer 1,5 °C stanovený ako limit Parížskej dohody,“ uviedla Dr. Samantha Burgessová, zástupkyňa riaditeľa služby Copernicus Climate Change Service (C3S). „Tieto vysoké globálne teploty, spojené s rekordnou úrovňou vodnej pary v atmosfére v roku 2024, viedli k bezprecedentným vlnám horúčav a intenzívnym dažďom, ktoré spôsobili utrpenie miliónom ľudí.“
3. Extrémne prejavy počasia – búrky, záplavy, požiare
Rok 2024 bol jedným z najnáročnejších rokov, pokiaľ ide o extrémne prejavy počasia na celom svete. V dôsledku rastúcich globálnych teplôt sa zvýšila intenzita a frekvencia extrémnych javov, čo spôsobilo rozsiahle škody na infraštruktúre, ekosystémoch a viedlo k vážnym humanitárnym krízam.
- Ázia: Južná Ázia, vrátane Indie a Bangladéša, zaznamenala rekordné zrážky, ktoré spôsobili rozsiahle povodne, evakuáciu státisícov ľudí a zničenie úrody.
- Európa: Silné búrky zasiahli západnú a strednú Európu, pričom viaceré krajiny čelili povodniam, ktoré spôsobili miliardové škody na majetku a infraštruktúre.
- Kanada: Rozsiahle požiare spálili milióny hektárov lesa. Krajina zaznamenala druhé najvyššie emisie uhlíka spôsobené požiarmi vo svojej histórii. Tieto požiare mali vážne dopady na kvalitu ovzdušia, pričom dym z nich dosiahol až do Spojených štátov.
- Južná Amerika: Bolívia a Venezuela čelili najhorším požiarom za posledné desaťročia, pričom emisie uhlíka dosiahli historické maximá. Požiare ničili biodiverzitu amazonských lesov a mali vážne dôsledky na miestne komunity závislé od prírodných zdrojov.
- Afrika: Oblasti subsaharskej Afriky čelili extrémnemu suchu, čo spôsobilo akútny nedostatok potravín a zhoršilo už existujúcu humanitárnu krízu.
- Severná Amerika: Viaceré oblasti Spojených štátov, najmä na západe, čelili vážnym suchám, ktoré zhoršili situáciu v poľnohospodárstve a zvýšili riziko ďalších požiarov.
Teplejší vzduch obsahuje viac vodnej pary a rekordná úroveň zaznamenaná C3S v roku 2024 je významná, pretože zvyšuje výskyt extrémnych dažďových zrážok a záplav.
Zároveň sa kombinuje s vysokými teplotami morskej hladiny, ktoré poháňajú veľké búrky a podporujú ničivé hurikány a tajfúny. Priemerný človek bol minulý rok vystavený ďalším šiestim týždňom nebezpečne horúcich dní, čo zintenzívnilo smrteľné dopady vĺn horúčav po celom svete.
