Na jedného Slováka pripadá ročne 99 kg potravinového odpadu, z toho až dve tretiny pochádzali z domácností. Tieto údaje vyplynuli z najaktuálnejších dát, ktoré Eurostat uverejnil za rok 2021.
Analýza konkrétne uviedla, že na Slovensku sme v roku 2021 vytvorili 537-tisíc ton potravinového odpadu, čo v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje 99 kg takéhoto odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 67 %, čo predstavovalo 66 kg na obyvateľa.
Siedma priečka zospodu
Zvyšných 33 %, teda 33 kg na hlavu, tvoril potravinový odpad vytvorený v prvovýrobe (4 %), v potravinárskom priemysle (23 %), v maloobchode alebo pri distribúcii (3 %) a v stravovacích zariadeniach (2 %). Eurostat zároveň revidoval dáta aj za rok 2020, kde si Slovensko medziročne polepšilo, nakoľko produkcia potravinového odpadu poklesla oproti roku 2020 o 7 kg na osobu.
Prečo je rýchla móda taký problém?
Podľa dát Eurostatu z rokov 2020 a 2021 najviac potravinového odpadu pripadalo na jedného Cyperčana, a to až 397 kg. Nasledovali Belgicko a Dánsko (262 a 230 kg na obyvateľa). Vo všetkých troch spomínaných ekonomikách sa pod vysoké čísla podpísal potravinový odpad pochádzajúci z výroby potravín. Naopak, najmenej potravinového odpadu pripadalo na hlavu v Slovinsku (68 kg) a v Chorvátsku (71 kg). Slovensku patrila v tomto pomyselnom rebríčku siedma priečka zospodu.
Najčastejšie končí v koši chlieb
Analytička Eva Sadovská uviedla, že nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ, vzniká potravinový odpad prevažne v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny. Sadovská dodala, že väčšina Slovenska už triedi kuchynský bioodpad (KBO) vyše dva a pol roka. Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa dodnes netýka tých samospráv alebo ich častí, ktorých domácnosti bioodpad z kuchyne na 100 % kompostujú.
Ako správne kompostovať? Vyhnite sa mýtom
„Cieľom tohto opatrenia bolo minimalizovanie, ideálne až odstránenie kuchynského bioodpadu zo zmesového komunálneho odpadu. Dôvod je prioritne environmentálny. Ak takýto odpad skončí na skládkach, stáva sa významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov,“ doplnila Sadovská.
Netriedime naplno
Podľa Jána Chovanca, generálneho riaditeľa Zväzu odpadového priemyslu, sa slovenské domácnosti síce triedeniu kuchynského bioodpadu nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno, a tak časť bioodpadu z kuchyne končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny odpad.
„Vytriedený KBO často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak nekončí vždy v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom zariadení na spracovanie, a preto je ich bioodpad často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov. To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie,“ zhrnul Chovanec.
Ako recyklujú Slováci? Zmeny, ktoré nás čakajú, budú prísnejšie
Odborníci upozornili aj na príliš prísnu reguláciu týkajúcu sa triedeného zberu KBO.
„Náklady spojené so zberom a spracovaním kuchynského odpadu patria k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve miest a obcí. Rozhodovanie o najlepšom systéme zberu kuchynského odpadu by preto malo ostať výhradne na samosprávach, zberových spoločnostiach a koncových zariadeniach na spracovanie odpadu,“ skonštatoval na záver Chovanec.
