Slováci si čoraz viac uvedomujú, že klimatická kríza nie je vzdialený problém niekoho iného, ale realita, ktorá sa nás všetkých týka. Hoci ochota konať tu je, problémom zostáva financovanie ekologických opatrení.
Klimatická kríza prestáva byť abstraktnou hrozbou a stáva sa témou každodenného života – extrémne počasie, požiare, povodne, suchá, alebo zničené úrody. Slovensko nie je výnimkou. Práve preto má zmysel skúmať, ako Slováci vnímajú túto tému. Prieskum realizovaný spoločnosťou NMS Market Research Slovakia ukazuje, že väčšina populácie si uvedomuje vážnosť situácie a považuje klimatickú krízu za problém, ktorý vyžaduje okamžité riešenia.
To, čo robí tento prieskum zaujímavým, je pohľad na individuálne postoje, demografické rozdiely a predovšetkým to, ako ďaleko sú ľudia ochotní zájsť pri ochrane životného prostredia. Najväčší problém pritom predstavuje otázka financií. Ochota konať totiž často končí tam, kde začína ohrozenie vlastnej peňaženky.
Aký majú názor Slováci na klimatickú krízu?
V aktuálnom prieskume NMS vyjadrilo až 76 % respondentov, že klimatická kríza je problém, ktorý si vyžaduje okamžité riešenie. To je vysoké číslo a jasný dôkaz toho, že environmentálne povedomie na Slovensku rastie. Už nejde len o marginálnu tému aktivistov – pre väčšinu populácie je to reálny problém, ktorý ohrozuje našu budúcnosť.
Zaujímavý je pohľad na regionálne rozdiely. Obyvatelia Žilinského kraja prejavujú vyššiu mieru obáv. Dôvody sú logické – práve tento región patrí medzi tie, ktoré najviac pociťujú dôsledky klimatickej zmeny. Požiare v lesoch, povodne na Kysuciach a Orave a čoraz nevyspytateľnejšie počasie sú realitou, ktorú si miestni obyvatelia nemôžu dovoliť ignorovať. Tieto prírodné javy nielenže ohrozujú životné prostredie, ale aj ekonomickú stabilitu regiónu, najmä čo sa týka cestovného ruchu.
Tento silný regionálny vplyv ukazuje, že osobná skúsenosť s dôsledkami klimatickej zmeny hrá významnú rolu v tom, ako vážne ľudia problém vnímajú. Tam, kde si klimatickú krízu „môžete ohmatať“, tam rastie aj naliehavosť konať.
Ktoré skupiny majú uvedomelejší postoj ku klíme?
Prieskum zároveň ukazuje, že ženy, ľudia s vysokoškolským vzdelaním a voliči opozičných strán vnímajú klimatickú krízu ako naliehavejšiu než ostatné skupiny. Tento rozdiel v postoji môže súvisieť s niekoľkými faktormi.
Ženy bývajú v prieskumoch často citlivejšie na témy ako ochrana zdravia, budúcnosti detí alebo udržateľnosť – čo všetko klimatická kríza priamo ovplyvňuje. Okrem toho sú častejšie zodpovedné za každodenné rozhodnutia v domácnosti, ako sú nákupy, triedenie odpadu či spotreba vody. Ich environmentálne správanie má preto priamy dopad na ekologickú stopu domácnosti.
Ľudia s vysokoškolským vzdelaním majú často väčší prístup k informáciám a kritickejšiemu uvažovaniu, čo vedie k vyššiemu povedomiu o vedeckých faktoch ohľadom klímy. Sú tiež častejšie vystavení diskusiám a médiám, ktoré klímu riešia z odborného pohľadu.
Z politického hľadiska je zaujímavé, že voliči opozičných strán majú vyššiu mieru environmentálneho vedomia. Môže to súvisieť s ich nedôverou voči aktuálnym systémovým riešeniam, čo ich vedie k väčšiemu dôrazu na ekologické alternatívy.
Individuálny prínos: Viac ako len triedenie odpadu
Podľa prieskumu až 86 % Slovákov verí, že jeden človek môže významne prispieť k ochrane životného prostredia. To je povzbudzujúce číslo a dôkaz, že ekologické povedomie má u nás silné korene. Avšak, medzi vierou a praxou často existuje rozdiel.
Medzi najčastejšie vykonávané ekologické aktivity patrí:
- Triedenie odpadu
- Šetrenie elektrinou a vodou
- Zníženie spotreby plastov
Avšak tam, kde ekologické správanie naráža na komfort alebo peniaze, entuziazmus klesá. Slováci majú problém s obmedzením konzumácie mäsa, nakupovaním oblečenia z druhej ruky, či prechodom na verejnú dopravu alebo bicykel.
Tieto aktivity sú často vnímané ako obmedzujúce, drahšie alebo menej pohodlné. Je teda jasné, že hoci Slováci veria v individuálny prínos, ich ekologické správanie sa zastavuje tam, kde začína diskomfort alebo finančné náklady. Ochrana prírody teda zostáva v rovine „čo najmenej bolestivej zmeny“.
Generácia Z: Najviac skeptická, ale nie ľahostajná
Zaujímavé zistenie priniesol pohľad na mladých ľudí, konkrétne Generáciu Z. Takmer pätina z nich je skeptická k tomu, že jednotlivec môže výrazne ovplyvniť stav životného prostredia. Zároveň však vnímajú klimatickú krízu ako naliehavý problém, čo ukazuje, že ich skepticizmus nie je prejavom nezáujmu.
Mladí ľudia čelí rastu frustrácie – sledujú správy o klimatických pohromách, nedostatočných globálnych opatreniach a zároveň vidia, ako Slovensko zanedbáva riešenie problému. To ich vedie k presunu od individuálnych činov ku volaniu po systémových riešeniach.
Ďalším významným faktorom je ekonomická situácia. Mnohí mladí si nemôžu dovoliť kupovať drahšie bio potraviny, ekologické oblečenie či elektromobily. Pre veľkú časť z nich je ekologické správanie luxusom, nie samozrejmosťou. Tento rozpor medzi ideálmi a realitou vedie k nižšej miere ekologických činov.
Zároveň je tu aj faktor životného štýlu – študenti a mladí dospelí častejšie bývajú v prenájme, nemajú stabilné príjmy a často ani plnú kontrolu nad svojím životným prostredím. Ich ekologické rozhodnutia tak narážajú na praktické limity.
