Skleníkové plyny vypúšťané do atmosféry môžu už o necelé tri roky spôsobiť, že svet nevyhnutne prekročí kritickú hranicu globálneho otepľovania o 1,5 °C oproti predindustriálnemu obdobiu. Vedci upozorňujú, že ľudstvo sa rúti nesprávnym smerom, a to stále rýchlejšie, referuje portál Euronews.
Prečo je hranica 1,5 °C taká nebezpečná?
Nová štúdia medzinárodného tímu 60 vedcov, zverejnená v odbornom časopise Earth System Science Data, prináša varovné čísla: ak bude spoločnosť pokračovať v súčasnom tempe vypúšťania CO₂, už začiatkom roku 2028 budeme mať v atmosfére také množstvo skleníkových plynov, že dlhodobé prekročenie hranice 1,5 °C sa stane viac ako pravdepodobné.
Podľa vedcov bude už o tri roky 50 % alebo vyššia šanca, že globálna teplota bude trvalo o 1,5 °C vyššia oproti predindustriálnemu obdobiu. Táto hranica je symbolickým aj praktickým cieľom Parížskej dohody z roku 2015, ktorá si kladie za cieľ zmierniť ničivé dopady klimatických zmien.
„Situácia sa nezhoršuje len postupne — zhoršuje sa čoraz rýchlejšie,“ povedal spoluautor štúdie Zeke Hausfather zo spoločnosti Stripe a klimatického monitorovacieho tímu Berkeley Earth. „Nachádzame sa v kritickom období, kedy by sme mali konať, aby sme dosiahli naše najambicióznejšie klimatické ciele, no namiesto toho ideme presne opačným smerom.“
Prečo je hranica 1,5 °C kľúčová?
Táto hranica bola stanovená Parížskou dohodou práve preto, že jej prekročenie znamená extrémne dôsledky pre planétu. Vedci varujú, že ak sa teplota zvýši nad 1,5 °C:
budú častejšie a ničivejšie vlny horúčav a suchá,
búrky a extrémne zrážky budú silnejšie a nepredvídateľnejšie,
hladina morí sa zvýši do takej miery, že mnohé ostrovné štáty môžu zmiznúť,
najviac postihnuté budú chudobné a zraniteľné populácie.
Za posledných 150 rokov je vedecky dokázaná priama súvislosť medzi množstvom vypusteného CO₂ a rastom globálnej teploty. Čím viac spaľujeme uhlie, ropu a plyn, tým viac tepla sa v atmosfére zadržiava.
Svet sa blíži ku kritickej hranici množstva CO2
Podľa čerstvého Indicators of Global Climate Change Report môže svet vypustiť už len približne 143 miliárd ton CO₂, aby sme si udržali ešte teoretickú šancu neprekročiť hranicu 1,5 °C. V súčasnosti však každoročne vypúšťame okolo 46 miliárd ton CO₂. To znamená, že tento „uhlíkový rozpočet“ vyčerpáme približne vo februári 2028.
Momentálne je globálna teplota už o 1,24 °C vyššia oproti predindustriálnemu obdobiu. A tempo rastu sa zrýchľuje: každé desaťročie stúpne priemerná teplota o ďalších 0,27 °C.
Zem pohlcuje viac tepla ako kedykoľvek predtým
Štúdia upozorňuje aj na ďalší alarmujúci fakt: čoraz väčší nepomer medzi množstvom slnečnej energie, ktorú Zem absorbuje, a energiou, ktorú vyžaruje späť do vesmíru.
„Je to najdôležitejší ukazovateľ toho, koľko tepla sa v systéme akumuluje,“ vysvetľuje Zeke Hausfather. Momentálne je táto nerovnováha o 25 % vyššia ako pred dekádou. Inými slovami, planéta pohlcuje čoraz viac tepla, ktoré nedokáže uvoľniť.
Prekročenie hranice už nie je hypotetické, ale reálne
Minulý rok planéta už dočasne prekročila hranicu 1,5 °C — v roku 2024 bola priemerná globálna teplota o 1,52 °C vyššia ako pred priemyselnou revolúciou. Oficiálne sa však táto hranica posudzuje na základe dlhodobého priemeru, spravidla 20-ročného obdobia.
Ak sa však bude uhlíkový cyklus Zeme vyvíjať súčasným tempom, trvalé prekročenie môže nastať už v najbližších rokoch.
„Je to jasná hranica, na ktorej sa krajiny zhodli — po jej prekročení budú dôsledky klimatickej zmeny pre naše spoločnosti neakceptovateľné,“ hovorí spoluautor štúdie Joeri Rogelj z Imperial College London.
Čo sa stane po prekročení hranice 1,5 °C?
Prekročenie tejto hranice by mohlo znamenať:
zmiznutie mnohých ostrovných štátov,
dramatické zhoršenie extrémnych klimatických javov,
silnejší vplyv na chudobné regióny sveta,
poškodenie ekosystémov a ohrozenie biodiverzity.
Ako upozorňuje dekan environmentálnej školy na University of Michigan, Jonathan Overpeck: „Prekročenie 1,5 °C bude znamenať čoraz častejšie a silnejšie extrémne udalosti, ktoré už teraz vidíme — nevídané horúčavy, extrémne suchá, prívalové dažde a mohutnejšie búrky.“
Nie je to koniec sveta, ale hra o každú desatinu stupňa
Nie všetci vedci však vidia prekročenie hranice 1,5 °C ako definitívny koniec hry. Klimatológ Andrew Dessler z Texas A&M University pripomína, že tento cieľ bol vždy skôr ambiciózny než realistický.
„Jeho prekročenie neznamená koniec sveta,“ hovorí Dessler. „Ale každá ďalšia desatina stupňa oteplenia prinesie horšie následky.“
Aj keď teda hranicu 1,5 °C prekročíme, znižovanie emisií zostáva kľúčové. Každý ušetrený gram CO₂ môže prispieť k tomu, že klimatické extrémy budú o niečo miernejšie — a že budúce generácie budú mať ešte šancu žiť na planéte, ktorá je pre ľudský život prijateľná.
