Klimatické zmeny nie sú len abstraktným pojmom, o ktorom sa diskutuje na medzinárodných konferenciách. Ich dôsledky už dnes pociťujeme na vlastnej koži. Každoročne pribúdajú správy o rekordných horúčavách, extrémnych lejakoch, ničivých požiaroch či devastujúcich suchách. Prečo sa tieto fenomény vyskytujú častejšie a s väčšou intenzitou? Odpoveď je jednoduchá: klimatická kríza. Pozrime sa na štyri hlavné spôsoby, ktoré z nej robia katalyzátor extrémneho počasia.
Prudké a nepredvídateľné záplavy
Keď sa atmosféra otepľuje, zadržiava väčšie množstvo vodnej pary, ktorá sa následne mení na intenzívne dažde. To znamená, že aj bežné búrky sa môžu v okamihu zmeniť na katastrofálne lejaky. Napríklad v septembri 2024 zasiahli takéto záplavy Poľsko, Českú republiku, Rumunsko a Taliansko, kde v priebehu štyroch dní napadlo extrémne množstvo zrážok.
Klimatické modely ukazujú, že takéto udalosti budú v budúcnosti častejšie. A vôbec nejde len o Európu. Spojené kráľovstvo zažilo medzi októbrom 2023 a marcom 2024 druhé najdaždivejšie obdobie v histórii. Odborníci zo skupiny World Weather Attribution zistili, že táto záťaž na infraštruktúru a životy ľudí bola najmenej štyrikrát pravdepodobnejšia v dôsledku otepľovania spôsobeného človekom.
Vlny horúčav trhajú rekordy
Každé zvýšenie priemernej teploty planéty zvyšuje pravdepodobnosť extrémnych horúčav. To, čo bolo kedysi výnimočným fenoménom, sa stáva bežnou realitou. V apríli 2024 v africkom Mali teploty prekročili 48 °C, čo viedlo k hospitalizáciám a úmrtiam. Vedci tvrdia, že takéto extrémne horúčavy by bez klimatických zmien boli prakticky nemožné. Podľa jednej z teórií vyššie teploty v Arktíde, ktorá sa oteplila takmer štyrikrát rýchlejšie, než je celosvetový priemer, ovplyvňujú pásmo vetrov vysoko v atmosfére, čo by mohlo zvýšiť pravdepodobnosť vzniku tepelných kupol.
Zhoršujúce sa požiare v LA: Náhoda alebo dôsledok klimatickej zmeny?
Aj Európa sa ocitá v horúcej pasci. Slovensko zažilo minulý rok najteplejšie leto za posledných 90 rokov. A nezvyčajné boli aj vysoké septembrové teploty, ktoré sa objavili po celej Európe. Odborníci zistili, že bez klimatických zmien by takéto teploty boli „mimoriadne nepravdepodobné“. A predpovede sú jasné: ak sa nezasiahne, horúčavy budú trvať dlhšie, budú častejšie a oveľa intenzívnejšie.
Dlhšie obdobia sucha
Väčšina sveta sa otepľuje, no nie všade prichádzajú záplavy dažďa. Niektoré oblasti, naopak, trpia nedostatkom vody. Klimatické zmeny zmenili globálny model zrážok tak, že vznikajú suché obdobia.
V Afrike medzi rokmi 2020 a 2022 neboli monzúny päťkrát za sebou, čo viedlo k najhoršiemu suchu za posledných 40 rokov. Podobné katastrofy sa dejú aj v Južnej Amerike. Amazonka v roku 2023 prežila najhoršie sucho v histórii, ktoré spôsobilo výrazný pokles vodnej hladiny a masívne straty biodiverzity. Vedci upozorňujú, že klimatické zmeny robia tieto suchá „najmenej 100-krát pravdepodobnejšími“.
Ničivé požiare
Sucho a horúčavy vytvárajú ideálne podmienky pre požiare. Aj keď sa požiare v prírode vyskytovali odpradávna, dnes sa šíria rýchlejšie, trvajú dlhšie a zanechávajú za sebou väčší chaos. Kanada zažila v roku 2023 najhoršiu sezónu požiarov v histórii. Podľa odborníkov klimatické zmeny viac ako zdvojnásobili pravdepodobnosť extrémnych požiarnych podmienok v máji a júni 2023.
OSN varuje, že počet najextrémnejších požiarov sa do roku 2100 môže zvýšiť až o 50 %. A to už nie je len problém vzdialených lesov v Kanade či Austrálii. Stále častejšie horelo aj v Stredomorí, na Sibíri a v USA.
Extrémne počasie je nová norma
Ak klimatické zmeny nezmiernime, počasie sa bude naďalej vychyľovať do extrémov. Viac povodní, silnejšie suchá, neznesiteľné horúčavy a intenzívnejšie požiare budú našou novou realitou. Otázkou je, či sme pripravení konať skôr, než bude príliš neskoro.
