Aj pri dodržaní klimatických cieľov sa globálna teplota zvýši o 2,7 °C. Očakávajú sa drastické dôsledky pre ekosystém Arktídy, infraštruktúru a život pôvodných obyvateľov, referuje nemecký denník Tagesspiegel.
Arktída sa mení rýchlejšie, než sa predpokladalo
Arktída sa podľa štúdie Univerzity v Hamburgu otepľuje štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok planéty a do roku 2100 bude takmer na nepoznanie. Aj keby všetky štáty dodržali svoje prisľúbené klimatické ciele, globálne teploty by sa do tohto obdobia zvýšili v priemere o 2,7 stupňa Celzia.
Očakávané dôsledky klimatickej zmeny predstavili Dirk Notz z excelentného klastru Climate, Climatic Change and Society na Univerzite v Hamburgu a Julienne Stroeve z National Snow and Ice Data Center v Colorade (USA) v štúdii publikovanej v odbornom časopise Science.
Výskumníci spojili simulácie klimatických modelov s meraniami zo satelitov, čím analyzovali vývoj arktického morského ľadu, grónskeho ľadového štítu a permafrostu od predindustriálnej éry až po predpokladaný stav v roku 2100 pri globálnom oteplení o 2,7 °C.
Ľudský vplyv na planétu je nezvratný
„Naše výsledky jasne ukazujú, že človek má už dnes moc vymazať celé krajiny z povrchu našej planéty,“ uviedol Notz. Podľa neho sa Severný ľadový oceán, ktorý je v súčasnosti pokrytý morským ľadom, pri oteplení o 2,7 °C stane v lete na niekoľko mesiacov úplne bez ľadu – naposledy sa takýto stav vyskytol pred približne 130 000 rokmi.
Topenie grónskych ľadovcov prispeje k zvýšeniu hladiny svetových morí o 20 centimetrov, uvádza univerzita. Na pevnine sa očakáva, že polovica trvalo zamrznutých pôd (permafrost) rozmrzne. To spôsobí uvoľňovanie oxidu uhličitého a spôsobí nestabilitu pôdy pod domami, cestami a mostmi.
Drastické dôsledky pre ekosystém a miestne obyvateľstvo
Dôsledky pokračujúceho otepľovania budú mať drastický vplyv na ekosystém Arktídy a miestne obyvateľstvo. Arktické ryby a planktón, ktoré nie sú prispôsobené na život v teplejších a svetlejších vodách, zaznamenajú výrazný pokles populácií.
Tento stav ovplyvní aj vyššie články potravinového reťazca, vrátane ikonických druhov, ako sú ľadové medvede a niektoré druhy morských vtákov, ktoré môžu aspoň v niektorých regiónoch úplne vyhynúť. Zmiznutie morského ľadu spôsobí, že sa stane neschodným, čím sa zrušia tradičné lovné a dopravné trasy pôvodných komunít, ktoré sú na nich závislé pre svoj každodenný život a obživu.
Navyše, zvýšenie hladiny mora zvýši riziko erózie pobrežia, častejších záplav a prieniku slanej vody do sladkovodných zásobární, čo ohrozí dostupnosť pitnej vody a stabilitu pobrežnej infraštruktúry.