Keď najbližšie zapnete práčku, možno si na to ani nespomeniete. Voda sa roztočí, bielizeň sa vyperie, dvierka sa otvoria a všetko vyzerá čisto. Lenže to, čo odtečie potrubím preč, už také nevinné nie je. Spolu s penou a špinou totiž z vašej domácnosti unikajú tisíce mikroskopických plastových vlákien. A práve tie sa stali tichým nepriateľom riek, jazier aj oceánov.
Teraz však prichádza nápad, ktorý znie takmer absurdne – no o to viac fascinuje. Vedci sa inšpirovali… sardelami (ktoré poznáme pod menom ančovičky). Nenápadnými rybkami, ktoré denne prefiltrujú obrovské množstvo vody. A presne tento princíp by mohol čoskoro chrániť prírodu pred mikroplastmi z našej bielizne.
Mikroplasty: problém, ktorý vzniká priamo u nás doma
Keď sa povie mikroplast, väčšina ľudí si predstaví rozpadnuté plastové fľaše alebo odpad plávajúci v mori. To je však len časť pravdy. Oveľa menej viditeľným, no mimoriadne rozšíreným zdrojom sú syntetické textílie – polyester, nylon či elastan.
Pri každom praní sa z oblečenia uvoľňujú drobné vlákna. Sú tak malé, že bežné čističky odpadových vôd ich nedokážu zachytiť. Výsledok? Mikroplasty končia v riekach, následne v moriach a napokon v telách rýb, mušlí či iných organizmov.
Vedci dnes intenzívne skúmajú, aký má konzumácia mikroplastov vplyv na ľudské zdravie. Ešte väčší problém však predstavuje fakt, že plastové častice fungujú ako magnet na baktérie a toxické látky. A tie už v našom jedálničku rozhodne nechceme.
Ako filtrujú vodu sardely a prečo je to geniálne
Sardely či makrely sa živia spôsobom, ktorý by im mohli závidieť aj inžinieri. Plávajú s otvorenými ústami a voda im preteká cez špeciálne usporiadané žiabre. Tie pripomínajú jemný hrebeň – voda nimi prejde, ale potrava nie.
Nejde však len o obyčajné „zachytenie“. Prúd vody posúva planktón dozadu, kde sa hromadí a ryba ho jednoducho prehltne. Žiadne upchávanie, žiadna strata účinnosti. Neustále funkčný prírodný filter.
A presne tento princíp zaujal tím vedcov z Univerzity v Bonne.
Filter do práčky, ktorý napodobňuje rybie žiabre
Dr. Leandra Hamannová, Dr. Alexander Blanke a ich kolegovia sa rozhodli preniesť tento prírodný mechanizmus do technického riešenia. Výsledkom je prototyp filtra, ktorý by sa dal integrovať priamo do práčky.
Zariadenie využíva niekoľko klenutých nosných štruktúr, ktoré pripomínajú žiabrové oblúky rýb. Na nich sú upevnené bežné filtračné sieťky. Voda nimi preteká plynulo, no mikroplastové vlákna zostávajú zachytené.
Najdôležitejší výsledok? Viac než 99 % mikroplastových vlákien sa podarilo odstrániť z odpadovej vody – a to bez toho, aby sa filter upchával. Práve zanášanie je pritom hlavným problémom väčšiny existujúcich riešení.
Ako jesť menej mikroplastov: Skryté hrozby vo vašej kuchyni a jednoduché kroky, ako ich obmedziť
Vlákna sa nezaseknú. Pravidelne sa odsajú
Ďalšou výhodou systému je spôsob čistenia. Niekoľkokrát za minútu sa zachytené vlákna automaticky odsajú a uskladnia. Vedci dokonca počítajú s tým, že práčka by ich mohla stlačiť a vysušiť do malej pelety.
Používateľ by ju následne jednoducho vyhodil spolu s bežným domovým plastovým odpadom. Bez kontaktu, bez neporiadku, bez starostí.
Podľa Hamannovej nejde o sci-fi: „Povedala by som, že to nie je ďaleko od komerčného využitia.“ Zariadenie potrebuje doladiť kryt, tlakové senzory a systém skladovania koncentrátu. Nič, čo by moderný priemysel nezvládol.
Do dvoch rokov môže byť realitou
Vedci otvorene hovoria, že ak by sa do projektu zapojila veľká spoločnosť špecializujúca sa na filtráciu, zariadenie by mohlo byť pripravené do jedného až dvoch rokov. Predtým je však potrebné otestovať, ako si filter poradí aj s inými nečistotami – vlasmi, bavlnenými vláknami, pieskom či prachom.
Výsledky výskumu boli publikované v prestížnom vedeckom časopise npj Emerging Contaminants, čo len potvrdzuje, že nejde o okrajový experiment, ale seriózny krok smerom k čistejším vodám.
Paradox čistenia vôd: Čo ak čistiarne znečistia vodu viac ako bola predtým?
Nie prvý rybí nápad, ale jeden z najsľubnejších
Zaujímavosťou je, že príroda inšpiruje vedcov v boji s mikroplastmi už dlhšie. V roku 2022 napríklad študentka chémie Eleanor Mackintoshová z Univerzity v Surrey predstavila koncept robotickej ryby, ktorá by mikroplasty filtrovala priamo vo vode.
Riešenie z Bonn však vyniká jednoduchosťou. Nepotrebuje zložité pohyblivé časti ani drahé materiály. Práve to z neho robí kandidáta na masové rozšírenie. Ak sa tento filter dostane do bežných domácností, môže ísť o jeden z najefektívnejších spôsobov, ako znížiť množstvo mikroplastov v životnom prostredí – bez toho, aby sme museli meniť svoj životný štýl.
Stačilo by vyprať bielizeň ako doteraz. Len s tým rozdielom, že voda, ktorá odtečie, by bola o niečo čistejšia.
