Vedecký pokrok mení naše životy rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, no zdá sa, že občania Európskej únie s ním nestačia držať krok. Najnovší prieskum Eurobarometra ukazuje, že informovanosť o vede a technológiách klesá, pričom Slováci patria medzi najmenej informovaných v EÚ. Zároveň rastie dôvera v dezinformácie a konšpiračné teórie, ktoré ovplyvňujú postoj verejnosti k vedeckému pokroku.
Informovanosť o vede a technológiách klesá: Slováci na chvoste EÚ
Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra len 56 % Európanov tvrdí, že sa cítia dobre informovaní o nových vedeckých objavoch. Tento výsledok predstavuje pokles o 10 % oproti roku 2021, čo naznačuje rastúci problém s verejnou informovanosťou o vede a technológiách v celej EÚ. Tento trend môže byť spôsobený rôznymi faktormi, od zložitosti nových technológií až po šírenie dezinformácií a konšpiračných teórií na sociálnych sieťach.
Na Slovensku je situácia ešte znepokojujúcejšia. Iba 49 % Slovákov sa považuje za dobre informovaných o vedeckých objavoch, čo nás radí medzi krajiny s najnižšou mierou informovanosti v Európskej únii. Tento výsledok naznačuje nedostatky vo vedeckom vzdelávaní a slabú komunikáciu vedeckých inštitúcií s verejnosťou. V roku 2021 sa za informovaných považovalo viac než 55 % Slovákov, čo ukazuje na zreteľný pokles za posledné tri roky.
Ešte horšia situácia je v oblasti medicínskych objavov. Zatiaľ čo európsky priemer dosahuje 52 %, na Slovensku sa za dobre informovaných považuje len 45 % ľudí.
To môže byť dôsledkom zložitosti medicínskej terminológie, ale aj dôsledkom pandémie COVID-19, ktorá síce zvýšila záujem o zdravotnícke témy, no zároveň priniesla záplavu dezinformácií, ktoré mohli zmiasť verejnosť. Tento trend je nebezpečný najmä v čase, keď je zdravotnícka informovanosť kľúčová pre boj proti pandémiám a zlepšovanie verejného zdravia.
Dezinformácie na vzostupe: Slováci veria mýtom viac než priemer EÚ
Tento pokles znalostí je alarmujúci, pretože zároveň rastie počet nesprávnych odpovedí pri posudzovaní vedeckých faktov. Na Slovensku je situácia obzvlášť znepokojivá:
- 42 % Slovákov verí, že antibiotiká zabíjajú vírusy, čo je vyšší podiel než v priemere EÚ.
- 37 % Slovákov si myslí, že lasery fungujú na princípe zvukových vĺn, čo poukazuje na slabé základy vo fyzike.
- Až 48 % Slovákov verí, že liek na rakovinu existuje, ale je úmyselne ukrývaný farmaceutickými firmami, čo je nad európskym priemerom.
Tieto čísla ukazujú, že Slováci sú náchylnejší veriť dezinformáciám a konšpiráciám, čo môže ovplyvniť ich postoj k vedeckým odporúčaniam, napríklad v oblasti očkovania alebo klimatických opatrení.
Veda má pozitívny vplyv, ale Slováci majú obavy z rýchleho pokroku
Napriek klesajúcej informovanosti väčšina Európanov (83 %) považuje vedu a technológie za pozitívny faktor v spoločnosti. Slováci v tomto nie sú výnimkou – 70 % Slovákov verí, že veda zlepšuje kvalitu života, najmä v oblasti energetiky, zdravotníctva a boja proti klimatickým zmenám.
Celkový vplyv vedy a technológií na spoločnosť
Napriek tomu rastú aj obavy. Viac ako polovica Slovákov (58 %) sa obáva, že technológie môžu ohroziť ľudské práva, a 62 % verí, že veda mení spoločnosť príliš rýchlo. Tento strach môže súvisieť s rýchlym rozvojom umelej inteligencie, ktorá zasahuje do čoraz väčšieho množstva oblastí nášho života.
Dôvera vo vedcov klesá: Slováci sú skeptickí
Aj keď vedci sú vnímaní ako inteligentní a dôveryhodní odborníci, nie všetci im úplne veria. Až 50 % Európanov a 53 % Slovákov verí, že vedci nie sú objektívni, pretože sú závislí na financovaní zo súkromného sektora.
Zároveň narastá podozrenie, že vedci riešia len úzko špecifické problémy a ignorujú širší spoločenský kontext. Tento pohľad môže ovplyvniť prijatie vedeckých odporúčaní pri riešení globálnych kríz, ako sú klimatické zmeny či pandémie.
Slováci chcú viac informácií, ale veda je pre nich komplikovaná
Aj keď 58 % Európanov tvrdí, že by sa chceli o vede dozvedieť viac, na Slovensku je to len 52 %. Zároveň viac ako polovica Slovákov (55 %) priznáva, že je pre nich veda príliš zložitá, čo sťažuje ich schopnosť rozumieť novým objavom a technológiám. Až 40 % Slovákov verí, že vedecké poznatky nemajú význam pre ich každodenný život, čo je nad priemerom EÚ.
Hlavným zdrojom informácií o vede a technológiách na Slovensku zostáva televízia (60 %), no sociálne siete (35 %) sa rýchlo stávajú dominantným kanálom, čo môže prispievať k šíreniu nepresných alebo zavádzajúcich informácií. Odborné články alebo vedecké časopisy číta len 12 % Slovákov, čo znižuje prístup verejnosti k spoľahlivým informáciám.
Budúcnosť v rukách umelej inteligencie? Slováci sú skeptickí
Najnovšou témou, ktorá rozdeľuje verejnosť, je umelá inteligencia vo vede. Iba 37 % Európanov a 33 % Slovákov tvrdí, že rozumie jej potenciálnym prínosom, a ešte menej sa cíti informovaných o jej rizikách.
Napriek tomu 50 % občanov EÚ verí, že AI pomôže pri riešení veľkých výziev, ako sú klimatické zmeny či vážne ochorenia. Na Slovensku je však dôvera nižšia – len 42 % Slovákov dôveruje výskumu, ktorý zahŕňa AI, pričom 27 % Slovákov tvrdí, že AI v medicíne vôbec neverí.
