Ako kontroverzný článok 6 ovplyvní trh s uhlíkom?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: ilustračné, www.gettyimages.de
Tento článok pre vás načítala AI.

Trhy s uhlíkom sa môžu stať súčasťou celosvetových klimatických plánov, po diskusii na konferencii COP. Málo známa časť Parížskej dohody o znižovaní globálneho otepľovania, Článok 6 – bol na COP29 uvedený do popredia. Ako ovplyvní uhlíkový trh?

Táto časť dohody sa týka systému trhov s uhlíkom, ktorý by umožnil štátom produkovať znečistenie, ak by kompenzovali emisie inde nákupom uhlíkových kreditov. Článok 6 bol v minulosti zdrojom sporov, pretože niektoré krajiny sa obávali, že to oslabí snahy o zníženie globálnych emisií.

Na tohtoročnej konferencii bol výbor poverený vypracovaním pravidiel na spustenie tohto mechanizmu. Nová verzia Článku 6 bola rýchlo prijatá. Tento nástroj by mohol smerovať financie do rozvojových krajín a pomôcť ušetriť až 250 miliárd dolárov ročne.

Avšak prijatie Článku 6 bolo kritizované skupinami za klimatickú spravodlivosť, ktoré tvrdia, že trhy s uhlíkom umožňujú veľkým znečisťovateľom pokračovať v produkovaní emisií, čo škodí ľuďom a planéte.

Carbon credit or CO2 trading market. Carbon tradable certificates for buy sell. Business and environment sustainable. industry and company Reduc of carbon emissions to Net zero greenhouse gas target.
Foto: ilustračné, https://www.gettyimages.de/

Čo je článok 6?

Článok 6 sa prvýkrát objavil počas parížskych klimatických rokovaní v roku 2015, kde svetoví lídri súhlasili s pokusom udržať globálne otepľovanie pod 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnym úrovniám.

Jeho cieľom je definovať, ako môžu krajiny a spoločnosti obchodovať so zníženiami emisií, aby odstránili a zabránili ďalšiemu uvoľňovaniu uhlíkového znečistenia do atmosféry.

Idea spočíva v zriadení trhov s uhlíkom, ktoré umožňujú väčším znečisťovateľom kompenzovať časť ich produkovaného znečistenia nákupom uhlíkových kreditov od menej znečisťujúcich krajín.

Článok 6 ponúka dve možnosti, ako to krajiny môžu robiť. Prvá je, že dve krajiny si stanovia vlastné pravidlá a štandardy pre obchody s uhlíkovými kreditmi. Niektoré krajiny už podpisujú dohody, aby to urobili, vrátane Singapuru s Filipínami, Kostarikou a Srí Lankou, Švajčiarskom s Ghanou, Peru a Ukrajinou, medzi inými.

Druhá možnosť vytvára medzinárodný trh riadený OSN, kde si môže ktokoľvek kúpiť kredity. Isa Mulder, expertka na globálne trhy s uhlíkom zo skupiny Carbon Market Watch, hovorí, že idea za Článkom 6 je nájsť najlacnejší spôsob, ako znížiť emisie.

Obchodovaním s uhlíkovými kreditmi sa znižovanie globálneho znečistenia stáva lacnejším a efektívnejším. Ale Článok 6 je sporný a viedol k rokom odkladov. Na COP28 rokovania zlyhali po nezhodách týkajúcich sa transparentnosti, pravidiel pre obchodovateľné kredity a toho, čo predstavuje dobrý uhlíkový odstraňovací kredit.

„Sú tu aj iné problémy, ako keď miestne komunity nemajú hlas v projekte a sú nútené presídliť,“ hovorí Mulder, odkazujúc na to, ako môžu niektoré schémy uhlíkových kreditov za výsadbu stromov prebiehať na obývaných pôdach domorodcov.

„Takže existuje veľa obáv o ľudské práva.“ Generálny tajomník OSN Antonio Guterres vyzval vyjednávačov, aby „dohodli pravidlá pre spravodlivé a efektívne trhy s uhlíkom“ a „neumožnili žiadny priestor pre zelené prádlo alebo zaberanie pôdy“.

Business synergy in panoramic top view banner of business people. Quaint
Foto: ilustračné, https://www.gettyimages.de/

Ako môže zredukovať emisie?

Článok 6 má za cieľ motivovať krajiny k spolupráci na dosiahnutí ich klimatických cieľov. Mohli by vytvárať uhlíkové kredity pomocou projektov ako ochrana lesov alebo zatváranie uhoľných elektrární.

Tieto kredity by mohli kupovať firmy alebo krajiny s vysokými emisiami, čo by im umožnilo legálne emitovať určité množstvo skleníkových plynov. Každý kredit by zodpovedal jednej tone CO2, ktoré môžu byť znížené alebo sekvistrované.

Peniaze z predaja týchto kreditov by boli použité na lokálne ekologické projekty a cena uhlíka by sa menila podľa trhu, čo by mohlo zvýšiť financovanie zelených projektov.

Krajiny, ktoré znížia svoje emisie, by mohli predávať uhlíkové kredity a investovať do čistých energetických projektov, ako je napríklad inštalácia solárnych panelov.

Avšak niektorí kritici sú skeptickí ohľadom efektívnosti tohto systému a obávajú sa, že by mohol spôsobiť problémy podobné tým, ktoré nastali pri Kjótskom protokole, ktorý sa zameriaval na zníženie emisií skleníkových plynov v rozvinutých krajinách.

„Je mnoho pochybností, či tieto kredity skutočne zodpovedajú tomu, čo majú predstavovať.“ hovorí Mulder z Carbon Market Watch.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať