Žijeme v období krízy. Z každej strany počúvame, že padá euro, že nám možno padnú banky, že bude rásť nezamestnanosť, že budú nižšie platy alebo nebudú rásť, ale na druhej strane sa ozývajú aj hlasy, že predovšetkým problémom je kríza hodnôt. Je toto práve obdobie reštartovať náš život?
O tom, že je hospodárska kríza, sa hovorí všade a viac-menej sa hovorí už len o dôsledkoch. To, že je tu kríza morálky, kríza hodnôt ako takých, na to upozorňujú predstavitelia cirkví na celom svete. My už len pomenúvame veci, kam sme sa dostali. Ale otázka je, na akých hodnotách sú postavené vzťahy priemyslu či bánk. Vzťah týchto ľudí k tým, ktorým dávajú zamestnanie. Ak sa svet nespamätá a budú narastať aj sociálne nepokoje, nevyváženosť, myslím si, že to bude mať veľmi negatívne dopady na štáty ako také. Mnohí z nás nie sú expertmi v ekonomike, preto sa môžeme len prizerať, že ako domček z karát padá ekonomika Grécka; teraz počujeme aj o Taliansku. Síce sa hovorí, že Slovensko nie je až také zasiahnuté, ale nemyslím si, že by sme mali byť naivní, že sme vytrhnutí z kontextu. My sme závislí aj od týchto ekonomík niekde priamo vo väčšej miere, niekde nepriamo v menšej miere, ale sme. A tak sa nemôžeme tváriť, že tieto problémy sa nás netýkajú. Aj nás sa týkajú, dokonca sme to zažili aj na páde našej vlády. To je realita, ja to môžem len skonštatovať ako občan tohto štátu a môžem len povedať, aby sme pri rozhodovaní sa pamätali na to, že dôsledky svojich rozhodnutí budeme znášať my i naši potomkovia. Čiže môj apel na všetky roviny spoločenského života, od ľudí v samosprávach až po najvyššiu politiku, je, aby sa správali zodpovedne. Majú zodpovednosť za chod štátu, za chod obcí, miest, kde musia vidieť ľudí, ktorí často pracujú od rána do večera. Nevieme si nájsť pre prácu čas na rodiny, pretože sa musíme starať o základné potreby ekonomického chodu rodín. Obávam sa, že aj táto hektická doba poznačená hospodárskou krízou zanechá negatívne dopady na celej spoločnosti. Aj práve kvôli tomu sa rozdeľujú rodiny. Najmä na východnom Slovensku je časté vysťahovalectvo za chlebom. Muži sú okolnosťami nútení ísť do iných krajín, doma zostávajú matky s deťmi, ktorým chýba otec. Alebo opačne, matky idú pracovať do sociálnej sféry v Rakúsku alebo Nemecku, manželia, otcovia zostávajú doma a deti nemajú pri sebe matku. A toto môže mať dopad, o ktorom my možno ešte teraz ani netušíme. Vyrastie ďalšia generácia, ktorá bude týmto nedostatkom − či už rodičovskej lásky, alebo nedostatkom finančným − poznačená. Takže treba nájsť modus vivendi, kde vieme zvážiť, čo sú naše hodnoty a priorita. Peniaze naozaj nie sú všetko, sú potrebné pre každého, ale aj to je úloha cirkvi: povedať, že tu sú iné, duchovné a trvalé hodnoty, na ktoré je potrebné upriamiť svoj zrak.
Aká je úloha cirkvi v dnešnej dobe? Cirkev dala aj nášmu národu mnohé osobnosti.
Naša cirkev si v posledných rokoch pripomínala významných štúrovcov, ale aj iné osobnosti. Boli to dynamickí ľudia. Napr. Hurban bol prvý predseda národnej rady a aj superintendentom, teda biskupom. Hodža bol takisto evanjelickým farárom. Oni vtedy boli presvedčení, že je dôležité stáť pri národe. Keď si zoberiete plejádu osobností nášho národa, práve v 18. a 19. storočí 80 – 90 % najvýznamnejších predstaviteľov vyšlo z lona evanjelickej cirkvi. To nie je náhoda. Evanjelické prostredie tu zohrávalo dôležitú úlohu. Rozhodujúcu úlohu hrala evanjelická rodina. S nástupom reformácie prišli myšlienky obnovy cirkvi, zdôraznila sa potreba čítať Božie slovo a rozumieť mu, preto sa Biblia začala prekladať do reči ľudu. Zdôraznilo sa i všeobecné kňazstvo, teda aj to, aby sa ľudia viac zapájali do života cirkvi. A chcem pripomenúť ešte jeden moment, na ktorý sa zabúda, a to fakt, že evanjelickí kňazi sa mohli ženiť, a teda boli aj otcami rodín. A tam dochádza k tomu fenoménu, že na farách vyrastala ďalšia generácia, farárske deti. Z tých farárskych detí vyrástli osobnosti nielen v kultúrnych dejinách, ale aj napríklad Aurel Stodola, významný fyzik svetového mena − Einsteinov učiteľ. Prvý slovenský novinár Daniel Lichard tiež vyrastal na evanjelickej fare. Môžete sa pýtať, prečo sú tieto osobnosti práve z evanjelickej cirkvi. A moja odpoveď je, že aj preto, lebo ich formovala evanjelická fara. Dostávalo sa im vzdelania, lebo farár spolu s lekárom a notárom boli najvzdelanejší ľudia v dedinách a videli potrebu vzdelávania ďalšej generácie. Ich deti sa potom stali učiteľmi, novinármi či pracovali v rôznych iných oblastiach − a to je prínos pre celú spoločnosť. To je podnet aj pre nás, aby sme boli aktívni. Len si musíme uvedomiť, že nežijeme pred dvesto rokmi. Dožili sme sa slobody náboženského vyznania. Dnes nie sú ľudia prenasledovaní pre vyznávanie Krista. Ale zároveň si musíme klásť otázku, čo je pre nás výzvou v dnešnej dobe, aby sme boli aktívni? A tam vidím odpoveď: cirkvi a kresťania majú byť aktívnejší v oblasti vecí verejných, v rámci tvorby legislatívy, majú byť svedomím spoločnosti, v ktorej žijú. Ak sa napr. legislatívne neustráži problém eutanázie alebo iné problémy etického charakteru, potom sa môžeme dostať do určitej roviny, kde už legislatívny rámec bude nastavený inak, ako je prospešné pre ľudstvo ako také. Tu je naša úloha. Ďalšia úloha je potom pri výchove mladej generácie. Dávame dôraz na školstvo − tak, ako to bolo v našej cirkvi aj v minulosti. Cirkev by mala byť aktívna pri výchove a formovaní ďalšej generácie, lebo ideme do doby, ktorá je poznačená sekularizáciou a globalizáciou. Keď sa strácajú duchovné hodnoty, tak sa sem natlačí niečo iné a potom sme konfrontovaní s novými duchovnými prúdmi typu východných náboženstiev alebo paracirkevných organizácií. A tam, myslím si, že cirkev má a musí reagovať aj v dnešnej dobe.
Blíži sa okrúhle výročie reformácie. Je preto − aj v súvislosti s tým, čo hovoríte − potrebné, aby sa veriaci vracali k jej koreňom?
Myslím si, že áno. Ja som veľmi prekvapený, niekedy nemilo, že aj na Slovensku dochádza k nedoceneniu významu historických udalostí, ktoré poznačili celú spoločnosť. Aj ja som súčasťou toho, vyrastám z dejín a je dôležité, aby som si to uvedomil. Naša cirkev sa zapojila do celosvetovej evanjelickej kampane sadenia stromov reformácie. 500. výročie bude v roku 2017, takže do roku 2017 chceme vysadiť 500 stromov reformácie.. Chceme, aby si ľudia pripomenuli aj o pár rokov alebo desaťročí, tie základné hodnoty, o ktoré v reformácii išlo. Mnohé sa aj naplnili. Dnes si bez problémov prečítate v slovenskom jazyku Bibliu, a to aj v rímskokatolíckej cirkvi, čo pred 500 rokmi nebolo. Takisto môžeme hovoriť o liturgickom jazyku. Sú tu viditeľné momenty, na ktoré reformácia poukazovala a, prirodzene, to sa u nás dostalo do života cirkvi. V niektorých iných cirkvách sa to naplnilo neskôr. Takže vidím požehnané pôsobenie reformácie. Tým, že si pripomenieme 500.výročie, uvedomíme si, kam sme sa po 500 rokoch dostali aj vďaka reformácii. A teraz nemyslím len na cirkev ako takú, ale aj na to, že reformácia cirkvi pôsobila a pôsobí v pozitívnom slova zmysle na kultúru národov, ich sociálne cítenie, na snahu po demokracii…
Čo Martin Luther a jeho vystúpenie pred takmer 500 rokmi môže povedať dnešnému človeku?
Luther napísal dielo o slobode kresťana a možno si ani neuvedomujeme, aký bol v tom prevratný a moderný. Človek má byť podľa neho slobodný od rôznych poviazaností, ale má byť aj zaviazaný vďačnosťou Pánu Bohu, a tým zaviazaný aj službe pre iného človeka. Dnes sa skôr spoločnosť atomizuje, každý žije pre seba, individualizuje sa. Luther poukázal na to, že vnútorná sloboda kresťana ho robí zodpovedným voči spoločnosti a voči blížnemu. Toto si myslím, že je veľmi aktuálny odkaz pre súčasnosť. Aj spoločnosť potrebuje starostlivosť o človeka, ale hnanú vnútornou motiváciou. Tú nenahradíte ničím iným, len duchovným vnútorným presvedčením. A toto sa po 2. svetovej vojne stalo v Nemecku, kde sa evanjelická diakonia etablovala práve preto, lebo štát si vtedy uvedomil, že postarať sa o skôr narodených je potrebné, ale nevedel to zabezpečiť na takej úrovni a z takých finančných prostriedkov, aké vtedy mal, bez účasti cirkvi. V Nemecku je Evanjelická diakonia druhým najväčším zamestnávateľom. Iným príkladom pozitívnych dopadov reformácie sú škandinávske krajiny, kde reformácia tiež našla svoje uplatnenie. V týchto krajinách je najnižšia miera korupcie. Pre mňa z toho jednoznačne vyplýva, že tu ide o vplyv reformácie.
Zhováral sa Radovan Pavlík
